4.5.26
Riskoval svoj život, aby ochránil ostatných - svätý Florián
Svätý Florián, rímsky dôstojník, ktorý sa stal kresťanským mučeníkom, odvážne stál pevne vo svojej viere uprostred krutého prenasledovania. Známy organizovaním hasičských zborov, riskoval svoj život, aby ochránil ostatných. Katolícka cirkev si ho pripomína 4. mája.
Medzi rímskymi vojakmi, ktorí sa vo vtedajších časoch zdržiavali v podunajských krajinách, bolo mnoho kresťanov. K nim patril aj plukovník Florián, narodený v roku 250 v rímskej provincii Noricus.
Cisár Dioklecián, povestný svojím krutým prenasledovaním kresťanov, vydal v roku 301 štvrtý edikt proti veriacim s príkazom, že všetci bez rozdielu majú buď obetovať modlám, alebo sa majú rozlúčiť so životom. Tento cisársky rozkaz s mimoriadnou ukrutnosťou vykonával na Západe miestodržiteľ Maximian Herkules. Sliedil po kresťanoch tak poctivo, až ho jeho kroky doviedli do rakúskeho Lorchu, kde sa mnohí veriaci pred ním a jeho sliedičmi ukrývali v horách a lesoch. Aj tak sa im podarilo zajať štyridsať kresťanov, ktorých vrhli do tmavého žalára a následne ich zvádzali k modloslužbe.
V tej dobe žil v Cetii - dnešnom Zeiselmauer-Wolfpassing v Rakúsku - horlivý kresťan a niekdajší vojak Florián. Keď sa dopočul, že v Lorchu sú väznení a pre vieru mučení jeho niekdajší podriadení, rozhodol sa ich podporiť povzbudením k vytrvalosti. Svoje rozhodnutie premenil na skutok a hneď sa za nimi vydal.
V Lorchu stretol niekoľkých vojakov. "Kam idete?" spýtal sa ich.
"Vladár Aquilián nás vyslal pochytať kresťanov, ktorí nechcú obetovať bohom," povedali mu.
"Prečo sa namáhate pátrať po utečencoch, aj ja som kresťan, vezmite teda mňa a priveďte ma k vladárovi," navrhol. Vojaci neváhali, hneď ho odviedli pred Aquiliána.
Ten potom ohromene pozeral, keď pred sebou uvidel Floriána, ktorý nebojácne vyznal svoju vieru. Aquiliána to síce prekvapilo, ale bol tiež mužom nepoddajnej šije a začal prehovárať Floriána, aby obetoval bohom. Ale keď to statočný plukovník plukovník rozhodne odmietol, vladár, možno vo vidine tučnej odmeny za každého obrátenca, mu začal hroziť mukami a ukrutnou smrťou.
Odvážny vojak Florián sa ani teraz nepreľakol. Nebolo v jeho vojenskej povahe zvykom zdupkať z bojového poľa. Jemne pozdvihol oči k nebu a nahlas sa začal modliť: "Pane Ježišu Kriste, moja nádej a spása všetkých, čo dúfajú v teba! Aj v teba dúfam, nezapriem ťa, ale budem pre teba bojovať a obetovať ti obeť chvály. Ochráň ma svojou pravicou a udeľ mi trpezlivosť. Prijmi ma do počtu svojich bojovníkov, ktorí predo mnou vyznávali tvoje sväté meno, zaodej ma bielym rúchom svojej sily, utvrď nado mnou svojho Ducha a nedopúšťaj, aby diabol prevrátil moje zmýšľanie. Dobrý pastier, ktorý si požehnaný na veky, vezmi štít ochrany a ponáhľaj sa mi na pomoc."
Vladár s podvihnutým obočím počúval Floriánovu modlitbu, no pretože nechápal z nej ani slovko, nahnevane skríkol: "Čo za hlúposť to táraš? A prečo sa protivíš cisárovmu rozkazu?"
Florián mu pokojne odpovedal: "Pokiaľ som slúžil vo vojsku, potajomky som sa klaňal svojmu Bohu a diabol ma od neho nemohol odlúčiť. Teraz máš ty moc len nad mojím telom, mojej duše sa však nemôžeš dotknúť. Ako vojak poslúchnem tvoje rozkazy, ako sa na vojaka patrí, ale nikto ma neprinúti, aby som obetoval mŕtvym modlám a vymysleným falošným bohom."
Na Aquiliána to už bolo priveľa. Takú drzosť už dávno nezažil. "Vyzlečte ho zo šiat a dvakrát ho zbičujte!" vydal príkaz v domnienke, že táto potupa vojaka privedie k rozumu.
Po "poriadnej bitke" sa Aquilián potom znovu pokúsil prehovoriť Floriána k obráteniu na pohanstvo. No keď videl, že plukovník neochvejne stojí za svojím, nariadil katom, aby mu z pleca trhali mäso železnými kliešťami a pomedzi to ho ukrutne mlátili obuškami.
Hoci Florián počas vykonávania tohto rozkazu prežíval veľké bolesti, neklesol na mysli, a dobrorečiac Bohu radostne vyznával, že je kresťan.
Vladár mal všetkého skutočne dosť. "Uviažte mu na krk ťažký kameň a zhoďte do rieky Aniža (dnes Enža), nech sa v nej utopí," vyniesol ortieľ. Možno, keby videl, ako Florián v duchu zaplesal nad týmto trestom, a s akou radosťou v srdci kráča na svoje popravisko, myslel by si, že plukovník stratil zdravý rozum.
Keď došli na most nad riekou, vykonávatelia Aquiliánovho rozkazu mu uviazali na krk veľký kameň. "Chcem sa ešte pomodliť," vyriekol Florián. Vojenskí kati boli tvrdí muži, ale jeho prosbe vyhoveli a tak sa ešte smel pomodliť.
Svätý Florián sa dlho modlil, s tvárou obrátenou na východ a táto scéna tak dojala jeho popravcov, že ani jeden z nich sa ho už neodvážil dotknúť. Ale diabol, vždy pripravený uskutočniť svoj plán, vzbudil v jednom pohanskom mladíkovi myšlienku dokončiť to, na čo už vojaci nemali odvahu. Pribehol k Floriánovi a zvrhol ho do rieky. Za svoj skutok bol okamžite "odmenený". V okamihu, ako Floriánovo telo rozčerilo hladinu rieky, mladík oslepol. V kalendári bol vtedy 4. máj 304.
Najstaršia správa o mučeníckej smrti svätého Floriána hovorí, že rieka vyplavila jeho zmučené telo na vyčnievajúcu skalu, kde ho rozprestretými krídlami chránil orol. Jednej zbožnej žene sa Florián zjavil v sne tak verne, že ho potom hneď našla a položila jeho mŕtve telo na voz. Nazbierala vetvičky zo stromov a nimi ho prikryla, a odviezla na, v sne udané miesto, kde ho s úctou pochovala.
Kresťania, modliaci sa na jeho hrobe v Linzi, boli veľa razy vypočutí, preto tam neskôr postavili kaplnku a potom aj kostol s kláštorom, v ktorom slúžili Bohu benediktíni a po nich augustiniáni.
Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí a v roku 1942 boli objavené aj ostatky štyridsiatich mučeníkov, za ktorých svätý mučeník obetoval život. Pápež Lucius III. daroval v roku 1183 mestu Krakov časť relikvií svätého Floriána, pre ktoré dal knieža Kazimír II. postaviť baziliku, zasvätenú svätcovi. Aj preto je v Poľsku uctievaný ako národný patrón. Niektoré ostatky svätého Floriána sa nachádzajú tiež v pražskom relikviári Svätého Víta.
Svätému Floriánovi sa pripisuje aj záchrana Norimbergu v Nemecku pred požiarom v ôsmom storočí. Legenda tiež rozpráva, že svätec ochránil jedného uhliara, ktorý spadol do ohňa a na jeho príhovor bol zachránený. Neskôr sa jeho kult ako patróna hasičov rozšíril po celej strednej Európe a jeho vyobrazenia môžeme vidieť na priečeliach domov, erboch, pečatiach, rázcestiach, no najmä na hasičských zbrojniciach, kde je zobrazený ako rímsky dôstojník, či vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou a v pravej ruke s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiaci príbytok.
Svätý Florián, statočný ochranca viery a ochranca tých, ktorí sú v nebezpečenstve, prosíme o tvoj príhovor. Modli sa, aby sme statočne žili v našich každodenných výzvach a bránili to, čo je dobro a pravda. Pomôž nám nezištne slúžiť druhým, chrániť tých, ktorí to potrebujú, a zostať verní Kristovi za každých okolností. Skrze tvoje modlitby nech sa staneme nástrojmi Božieho milosrdenstva a odvahy. Amen.
Žiadne komentáre: