14.4.26
Svätá Lidwina
Holandská mystička svätá Lidwina, ktorú si Cirkev každoročne pripomína 14. apríla, je patrónkou svojho rodného mesta Schiedam, ale tiež chronicky chorých ľudí a korčuliarov.
Manželom Petrovi a Petronile Boh požehnal osem synov a jednu dcéru, ktorú pomenovali Lidwina. Bola v poradí piatym dieťaťom a narodila sa 18. marca 1380. Hoci bol jej otec urodzeného pôvodu, časom tak klesol, že svoju rodinu musel živiť z chudobného príjmu nočného mestského strážnika. To však ani jemu, ani jeho manželke nebránilo v tom, aby všetky svoje deti vychovávali v kresťanskej viere.
V sedemročnej Lidwine sa z Božieho vnuknutia začala prejavovať veľká úcta k obrazu blahoslavenej Panny Márie, ktorý bol v tamojšom kostole. A vždy, keď niesla svojim bratom obed, cestou späť domov sa zastavila v kostole, aby pozdravila Pannu Máriu anjelským pozdravom.
Dievčatko dorástlo v krásnu dvanásťročnú mladú devu a hoci bola chudobná, nemala o nápadníkov núdzu. Jej otec sa ponukám na sobáš nebránil, ale matka pre Lidwininu mladosť a malé skúsenosti bola rázne proti. Ani samotná deva nebola možnému vydaju naklonená a preto sa každý modlila za to, aby jej Pán vzal zo srdca každú škodlivú a telesnú lásku, aby mohla s čistým srdcom a telom milovať iba svojho Boha. Pán ju vypočul, a aby márnosti sveta a telesné rozkoše neporušili pečať jej panenstva, ohradil ju tŕňmi a najťažšími bolesťami, aby tak nebola vhodná ľahnúť si do žiadneho manželského lôžka.
Keď mala pätnásť rokov, Kristus ju spútal telesnou slabosťou, z ktorej sa čiastočne uzdravila. Stalo sa tak 2. februára, na sviatok Očisťovania Panny Márie. V ten deň sa Lidwina išla s kamarátkami korčuľovať. Keď jedna z jej kamarátok išla prudko po ľade, chytila Lidwinu za ruku, ktorá pri náraze spadla a zlomila sa rebro na pravej strane. Zo zlomeniny potom vychádzalo veľa ďalších, stupňujúcich sa bolestí.
Najprv sa okolo zlomeného rebra vytvoril tvrdý vred, ktorý sa napriek tomu, že rodičia robili všetko možné, aby jej pomohli, sa nepodarilo vyliečiť. Keď mala šestnásť rokov, na sviatok svätého Jána Krstiteľa prišiel k jej posteli otec, aby ju utešil, ona však vyskočila z postele a vzápätí spadla na kolená svojho otca. Pri tomto prudkom pohybe sa vred pretrhol a začala z neho vytekať tekutina, zároveň popritom aj prudko zvracala, čo ju tak oslabilo, že si ostatní doma mysleli, že zomiera. Odvtedy ju začali trápiť neustále choroby, pri ktorých, skôr ako okúsila duchovné veci, prijímala podľa potreby ľudské aj telesné lieky; hoci jej to len málo pomáhalo a nezmierňovalo jej bolesť. Takto sa naplnila jej modlitba, aby ju Boh zbavil telesnej krásy.
Prvé tri roky sa mohla za pomoci bariel alebo plazenia pohybovať po dome a na Veľkú noc ju niesli do kostola na sväté prijímanie. Potom ju, po troch rokoch navštívil lekár z Delftu, ktorý jej rodičom povedal, že Lidwina sa už nikdy neuzdraví. Každý podaný liek zostal bez účinku, chorá nemohla spať a často každý hlt, či pokrm, ktorý prijala, hneď vyvrátila. Na žalúdku sa jej vytvoril vred, ktorý jej spôsoboval hrozné bolesti. K telesným bolestiam sa pridal aj duševný smútok, jej kamarátky ju opúšťali a zabúdali na ňu.
Pohľad na chradnúcu a slabú dievčinu bol žalostný. Choroba sa horšila, bolesti pribúdali a Lidwina sa často skrúcala na posteli od bolesti. Postihla ju vodnatieľka, na jedno oko celkom oslepla a druhé mala také zoslabnuté, že nezniesla denné svetlo. Odumrela jej pravá ruka, z ktorej jej opadalo mäso až na kosť, pravé rameno jej začalo hnisať, na čele sa jej vytvorila diera, z ktorej vychádzali krv a hnis.
Kvôli tomu, že nemohla prijímať poriadne stravu a musela sa uspokojiť iba s vodou, začali jej hnisať vnútornosti, ktoré napadli červy a zožierali jej mäso. Napriek tomu z nej nevychádzal žiadny zápach. Trpiteľka tiež znášala prudké bolesti hlavy a zubov a často ju zachvátila zimnica. Tieto muky znášala svätica plných tridsaťosem rokov.
Počas prvých štyroch rokov svojej choroby bývala Lidwina citlivá a netrpezlivá, veľa plakala, žalostne vzdychala a trpko sa sťažovala, aj reptala. Niekedy v nej svitla iskrička nádeje, že sa jej uľaví, hneď však upadala do zádumčivosti a zúfalej beznádeje a mrzuto odmietala každú útechu. Vtedy jej Boh poslal horlivého spovedníka, kňaza Jána Pota, ktorý jej láskavo dohovoril, aby sa namiesto plaču a reptania radšej celkom odovzdala do Božej vôle. Opísal jej Kristove muky a napomenul ju, aby rozjímala o tajomstve utrpenia a smrti Pána s uistením, že takto sa jej uľaví a nájde útechu.
Lidwina ho poslúchla a začala sa riadiť kňazovým návodom: modlila sa a v duchu si preberala bolestné utrpenie Ježiša Krista. Ale horký kalich telesných bolestí a duchovného zármutku jej zostal a preto vo svojej zbožnosti ochabla. Vytrvalý kňaz ju nabádal, aby sa premáhala a zotrvala v modlitbe a rozjímaniu, pretože sú to jediné prostriedky, aby jej kruté bolesti boli zmiernené. A tiež ju napomínal, aby pamätala na veľkú odmenu, ktorú pre ňu Boh po terajšom utrpení chystá a odporúčal jej, aby na vyprosenie daru trpezlivosti často prijímala Najsvätejšiu sviatosť a v bolestiach sa dovolávala od Boha útechy a posily krátkymi strelnými modlitbami a nábožnými vzdychmi.
Trpiteľka veľmi skoro zistila, že keď plní, čo jej kňaz nakázal, stav jej duše sa veľmi mení. Prestala byť malomyseľná, vzdala sa túžby po zdraví a nádeje na ľudskú pomoc, prestala nariekať a chorobu znášala s pokojom. Celkom sa odovzdala do Božej vôle a čím viac bolesti narastali, tým viac sa v nej rástla Božia milosť a láska. Dokonca aj počas zimnice ďakovala Bohu za všetko a prosila, aby jej ešte pridal bolesti. Každý, kto videl jej trpezlivosť, bol hlboko dojatý.
Lidwina mala síce ukrutné bolesti a zohavené telo, ale tiež bystré zmysly, zdravý rozum a dobrú pamäť. Svojim návštevníkom dávala odpovede a spasiteľné rady. Medzitým prišla o svoju matku a teraz aj o otca. Už niekoľko dní pred sviatkom Nepoškvrneného počatia vedela, že jej otec odíde z tohto sveta. Povedala totiž, že Panna Mária s ním uzavrela zmluvu a sľúbila, že ho počas tohto sviatku zavolá z tohto sveta. Preto varovala kňaza Jána, aby na druhý deň nič nechýbalo na pohrebe jej otca. Po týchto slovách zomrel jej otec na sviatok Počatia Panny Márie podľa predtým zjaveného videnia a proroctva.
Lidwina sa Božou milosťou stala pre obyvateľov mesta predmetom obdivu, a pre jej múdre rady si prichádzali ľudia aj z okolia. Niektorí, či už zo zvedavosti, alebo preto, aby sa poučili, neváhali za ňou dôjsť aj zo vzdialenejšieho kúta krajiny. Raz ju navštívil ľahkomyseľný muž, ktorý sa nehanbil rozprávať o svojich zločinoch a chváliť sa hanebnosťami, ktorých sa dopustil. Chorá Lidwina ho pokarhala a napomenula ho, aby celú nadchádzajúcu noc ležal na jednej strane svojho tela. Muž sa rozosmial a odišiel.
Keď potom v noci ležiac na jednej strane nemohol ani za nič zaspať, a začalo to preňho byť neznesiteľné, napadla mu myšlienka: "Keď je pre mňa ležanie na mäkkom lôžku na jednej strane také ťažké, ako vydržím celú večnosť v pekelnom ohni?" Touto myšlienkou sa zaoberal ešte dva dni a to bol počiatok jeho obratu. Zahodil svoju ľahkomyseľnosť, skrúšene sa vyspovedal a konal skutočné pokánie.
Lidwina priviedla na cestu pokánia aj iných hriešnikov, keď obetovala za nich svoje bolesti a modlila sa, aby im Boh dal milosť úprimnej ľútosti. Rovnako pamätala aj na duše v očistci a svojou obetou a modlitbami nejednu z nich vyslobodila.
Ale ani napriek svojmu hroznému utrpeniu nebola ušetrená príkoria zlých ľudí, ktorí z nej, pre jej extázy, robili pomätenca. V roku 1428 vtrhol do Holandska burgundský vojvoda Filip a niektorí z jeho vojakov, pudení zvedavosťou, vošli do domu Lidwiny, kde si v prítomnosti farára robili z nej posmech a potom ju zranili na troch miestach. Keď ju kňaz bránil, surovo ho zbili a vyhnali a zhodili na podlahu dievčatko, ktoré chodili Lidwine posluhovať. Keď však rozhnevaní mešťania chceli neviazanú zberbu obžalovať u vojvodu, Lidwina to nedovolila. Ale trestu neušli, ešte v tú istú zimu všetci zomreli náhlou smrťou.
Lidwina dosiahla vo svojom súžení mnohé vzácne milosti. Počas modlitby a rozjímania sa často ocitla v extáze a dostávala od Boha rôzne zjavenia, a nahliadajúc do budúcnosti predpovedala budúce udalosti. Mávala zjavenia Anjela strážcu, ktorý jej ukazoval nebeské radosti, ale tiež tresty v očistci a pekelné muky a utvrdzoval ju v trpezlivosti.
Inokedy sa jej zjavil náš Pán Ježiš Kristus s Pannou Máriou a mnohými svätými. Raz jej Spasiteľ ukázal prekrásny veniec, ktorý ešte nebol útulný a povedal: "Dcéra moja, tento veniec musí byť dokončený." Lidwina pochopila, že musí ešte nejaký čas trpieť, aby došla do večnej slávy a prosila Boha, aby rozmnožil jej bolesti.
Jej hrdinská trpezlivosť bola niekedy podrobená aj tvrdej skúške tak, že bola zbavená každej vnútornej útechy a mala pocit, akoby ju Boh opustil. Ale ani v týchto chvíľach nestrácala na mysli a posilňovala sa svätým prijímaním.
Boh ponechal sväticu dlho v bolestiach na zemi, aby na nej poukázal, aká mocná je jeho milosť v slabých ľuďoch. Po tridsiatich ôsmich rokoch nevýslovných bolestí sa k nej priblížila túžobne očakávaná hodina vyslobodenia. Na Veľkonočnú nedeľu v roku 1433 sa ocitla v extáze a v nej počula anjelský chválospev: "Aleluja! Sláva a česť i dobrodenie a moc tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi," a dostala sľub, že čoskoro spojí svoj hlas so spevom nebešťanov na večnosti.
Naposledy prijala sväté sviatosti a všetkých, ktorí pri nej boli, prosila o odpustenie, že im spôsobovala ťažkosti. V utorok 14. apríla požiadala svojho spovedníka, aby v ten deň nikto k nej nevstupoval, okrem dievčiny, ktorá jej posluhovala. Potom sa modlitbou a rozjímaním o utrpení Pána chystala na smrť. Ešte v ten deň dobojovala o 16-tej hodine, vo veku 53 rokov, z ktorých tridsaťosem strávila v bolestnej chorobe. Jej mŕtve telo odeli do rehoľného rúcha a opásali ho kajúcnym pásom, ktorý nosila počas života.
Na tretí deň sa konal pohreb a všetci prítomní s úžasom pozerali na jej obdivuhodne zmenenú a krásnu tvár. Z mŕtveho tela zmizli aj hrozné vredy, ruky a nohy mala ohybné, ako keby nikdy neboli zmrzačené dlhou chorobou a zacelené boli aj všetky jej rany. Ľudia za toto velebili Boha a jednomyseľne prehlasovali Lidwinu za svätú.
Telo svätej trpiteľky pochovali na mestskom cintoríne a Boh ju čoskoro oslávil mnohými zázrakmi. Mnohí chorí sa pri jej hrobe uzdravili. Po roku bola nad jej hrobom postavená kaplnka s oltárom na jej počesť a neskôr boli jej ostatky prenesené do dvoch chrámov v Bruseli.
Svätá Lidwina, vo svojom utrpení si poznala ťarchu kríža. Prosím, modli sa za všetkých, ktorí sú v živote zaťažení. Nauč nás svojím príkladom nikdy nepremárniť ani kvapku bolesti, ale s láskou a odvážne obetovať to nášmu Pánovi, ktorý za nás trpezlivo trpel. Amen.
Žiadne komentáre: