21.5.26
Svätica nemožného Rita z Cascie
Slávna svätá Rita z Cascie, ktorú si Cirkev uctieva 22. mája, je všeobecne nazývaná "svätou nemožného", pretože jej príhovor u Boha sa ukázal ako účinný aj v tých najzúfalejších a celkom beznádejných prípadoch.
Margherita Lotti sa narodila okolo rokov 1377 až 1381 v Roccaporena v diecéze Spoleto v Taliansku. Jej rodičia, ktorých zbožnosť a láska boli v celej dedinke známe, si Ritine narodenie vyprosili mnohoročnými modlitbami.
A už pri jej narodení sa stal zázrak - keď Rita deň po narodení ležala v kolíske, pristál jej na tvár roj včiel a prisali sa na jej malé, pootvorené ústočká, akoby z nich chceli brať med. Nepochybne to malo znázorniť sladkosť slova a správania, ktorými neskôr získala pre Boha toľko duší; a útechu, ktorú mala šíriť po celom svete.
Rita vyrastala v zbožnom prostredí, ktoré jej poskytlo dobrú výchovu. Už ako dieťa cítila, že ju to priťahuje k Bohu a rada trávila vo farskom kostole aj niekoľko hodín denne. Život v osamelosti jej vyhovoval oveľa viac, než zábavy a hry s rovesníkmi, nebola márnivá a nezakladala si na skvostnom oblečení.
Obdivuhodná bola aj jej poslušnosť voči rodičom, a už v detstve začala konať pokánia, najmä však pôst. Vždy mala pripravenú almužnu pre chudobných, voči ktorým prechovávala najláskavejší súcit. Vo veku desiatich rokov zatúžila po kláštornom živote, ale láska k zostarnutým rodičom jej bránila prejaviť im svoju túžbu.
Predsa však, s dovolením rodičov, si v dome zriadila malé oratórium, kde sa modlila a rozjímala. A práve v tejto samote sa jej ešte vrúcnejšie rozvíjala láska k ukrižovanému Ježišovi a súcit s jeho horkým utrpením.
No túžba vstúpiť do komunity augustiniánskych mníšok v Cascii ju neopúšťala. Rozhodla sa s tým napokon zdôveriť rodičom, ktorí, hoci boli zbožní, sa touto myšlienkou hlboko zarmútili. Dcéru premohli slzavé prosby rodičov; dokonca podľahla aj v tom, že ju prinútili vydať sa.
Mladý muž Paolo Mancini, ktorého jej rodičia vybrali za manžela, bol temperamentný a prchký, priam ako stvorený, aby pokúšal Ritinu trpezlivosť a cnosť. Prešlo iba niekoľko dní od svadby a svätica si namiesto medového týždňa vyslúžila zlé zaobchádzanie. Tento kríž jej pomohla niesť iba láska k Ukrižovanému. Miernosť jej povahy bola zbraňou, ktorou bojovala proti krutosti svojho manžela. Prešlo veľa rokov, kým si jej cnosť a trpezlivosť napokon získali srdce jej manžela a priniesli do ich domu jednotu a lásku.
Akurát, že si Rita všimla, že jej dvaja synovia zdedili po otcovi hašterivosť a hoci bola vždy ostražitá, nebála sa použiť slová ani tresty, aby skrotila ich zlé sklony, predsa jej to spôsobovalo veľkú úzkosť. aj preto konala pokánie pre ich blaho a neúnavne aj skutky lásky k blížnemu.
Po osemnástich rokoch manželstva sa stala vdovou, keď jej manžela zavraždili "v rámci krvnej pomsty". Ritu naplnil smútok nielen pre jeho stratu, ale najmä kvôli neistote ohľadom manželovej pripravenosti stretnúť sa so Sudcom.
Jej dôvera v Božiu prozreteľnosť však čoskoro zvíťazila a pokorne sa sklonila pred Božím zámerom. Veľkoryso odpustila vrahom svojho manžela a vyprosovala pre nich u Božieho milosrdenstva odpustenie.
Keď sa však s hrôzou dozvedela, že jej dvaja, veľmi mladí synovia plánujú pomstiť svojho otca, snažila sa ich od toho odradiť. Ale ani jej rady, ani starostlivosť nepomáhali, zarmútená matka sa nedokázala dotknúť pomstychtivých sŕdc svojich detí. Preto sa vo svojom zármutku obrátila k Bohu s prosbou, aby zmenil srdcia jej synov, alebo aby ich vzal z tohto sveta skôr, ako budú môcť uskutočniť plánovanú pomstu.
Jej modlitba bola vypočutá. Ritini obaja synovia do roka zomreli a hoci ju premkol prirodzený smútok, ďakovala Bohu, že ich zbavil nebezpečenstva hriechu a rizika večného zatratenia.
Ritin život vdovy bol krátky. Počas tohto obdobia sa skutkom lásky blížnym, konala pokánie a postila sa. Žila v ústraní a nosila hrubé smútočné oblečenie. A jej túžba vstúpiť do kláštora sa ešte viac posilnila. Hoci sa snažila vstúpiť k augustiniánskym sestrám v Cascii, viackrát ju odmietli, pretože v ráde nebolo zvykom prijímať vdovy.
Raz sa jej v sne zjavil svätý Ján Krstiteľ, ktorému bola Rita oddaná od detstva a tiež svätý Augustín a svätý Mikuláš z Tolentina. Zaviedli ju do kláštora v Cascii, na ich dotyk sa otvorili zamknuté brány aj dvere a Ritu nechali v tamojšej kaplnke. Ráno čakalo na mníšky prekvapenie, keď často odmietanú vdovu našli v kláštore. Jej zázračný príchod bol priveľmi jasný na to, aby pochybovali o Božích zámeroch a tak ju jednomyseľnej medzi seba prijali.
Rovnako pokorná a poslušná bola aj v rehoľnom živote. Zachovávala Regulu a sväté sľuby, a hlbokou pokorou a obetavou prácou vynikala láskou k Bohu a svojim spolusestrám. Jej láska k trpiacemu Spasiteľovi ju podnecovala k hrdinskému pokániu. Bola vo vysokej miere obdarená duchom modlitby a kontemplácie. Vo svojej cele si urobila malý vrch s krížom, aby si so slzami v očiach neustále pripomínala Jeho muky počas umučenia a takto v duchu nasledovala nášho Pána na Kalváriu a na smrť.
Šesťdesiatdvaročnej svätici vtlačil Boh v roku 1443 svoju pečať pre jej zásluhy jedinečnou výsadou. Keď raz počúvala kázeň o utrpení Ježiša Krista, premohol ju taký súcit, že musela odísť do svojej cely, kde pred krížom horko plakala.
Pomedzi slzy prosila svojho Milovaného, korunovaného tŕňmi, aby jej dovolil zdieľať jeho muky. Vtedy sa jeden z tŕňov oddelil a vnikol do ľavej strany jej čela. Rita od bolesti omdlela. Rana jej však začala hnisať a vydávala nepríjemný zápach, preto musela žiť oddelene od komunity.
Bolo to síce ponižujúce, ale Rita to s radosťou znášala až do smrti, šťastná vo svojej samote. Keď si však priala ísť do Ríma, aby získala jubilejný odpustok, rana sa takmer okamžite zahojila. Po návrate z Ríma do Cascie sa nanovo otvorila, čo dokázalo jej zázračný pôvod.
Posledných päť rokov svojho života bola poväčšine pripútaná na lôžko. Raz sa jej jedna návšteva spýtala, či si niečo želá. "Áno," odvetila Rita, "choď do záhrady môjho domu v Roccaporene, odtrhni tam ružu a prines mi ju." Hoci to bolo v januári, počas tuhej zimy, ohromená žena išla do záhrady a na veľké prekvapenie skutočne našla medzi zamrznutými kríkmi rozkvitnutú červenú ružu.
Inokedy požiadala Rita ďalšiu ženu, aby jej priniesla z tej istej záhrady dve figy. Keď žena našla dve zrelé figy na holom strome, s úžasom ich priniesla chorej mníške. Keď sa o tomto druhom zázraku dopočuli ľudia z okolia a rehoľníci, chválili Boha a veľmi si ctili umierajúcu Ritu.
Svätici sa tri dni pred jej smrťou zjavil Pán v sprievode Panny Márie a sľúbil jej nebeské radosti. Svätica z Cascie zomrela 22. mája 1457 vo veku sedemdesiatšesť rokov, z ktorých štyridsaťštyri strávila v rehoľnom živote.
Zvesť o jej smrti sa rýchlo rozniesla; davy sa ponáhľali uctiť si jej telo pred pohrebom. Rana na čele sa leskla ako žiarivý drahokam a vychádzala z nej nebeská vôňa. Jej príbuzná, ktorá mala mnohé roky paralyzované ruky, sa sklonila nad Ritiným svätým telom a okamžite bola uzdravená. Mnoho podobných ohromujúcich zázrakov sa stalo ešte pred uložením jej pozostatkov.
Svätá Rita bola blahorečená 16. júla 1628. Na jej slávnostne pohrebnej truhle v kláštore v Cascii sa píše tento epitaf:
Ó blažená, s pevnosťou a so silou, keď si žiarila na kríži, kde si dostala od Kráľa prudké bolesti, potom, čo si opustila toto svetské a slzavé údolie, aby si liečila svoje slabosti a skryté rany v onom tak krutom utrpení.
Akú zásluhu, tak veľkú, si získala, že ti nad každou ženou bolo darované, že si prijala jeden z Kristových tŕňov, nie ako svetské ocenenie, nie ako odplatu, lebo si verila, že nemáš iný poklad než toho, ktorému si sa celá darovala.
A nezdalo sa ti, že si už dostatočne čistá, keď si 15 rokov trpela kvôli tŕňu, aby si odišla do radostnejšieho života. 1457.
Modlitba ku svätej Rite z Cascie, patrónke nemožných prípadov
Svätá Rita, nevesta Ukrižovaného, ty, ktorá si vo svojom srdci niesla rany bolesti, no odpustenie si mala na perách, oroduj za nás v našich zúfalstvách, keď nám chýba svetlo nádeje a sila kráčať ďalej.Ty, ktorá si milovala aj toho, kto ťa ranil, nauč nás trpezlivosti v utrpení a odvahe odpúšťať, aj keď to ľudsky nedokážeme.Vdova a matka, ktorá si stratila všetko, no nikdy nie vieru – pomôž všetkým ženám, manželkám, matkám, ktoré nesú kríž v tichosti a samote.Svätá Rita, orodovníčka v beznádejných prípadoch, prinášame ti naše nemožné prosby, ktoré už nevieme vysloviť bez slzy. Pridaj ich k svojim modlitbám pred tvár Boha, ktorý počuje i vzdych srdca.Ty, ktorá si dostala tŕň z Kristovej koruny, daj, nech aj naše rany sa stanú miestom milosti, a každé trápenie obetou, ktorá sa nestratí. Vypros nám vieru, čo neochabne, nádej, čo sa nevzdá, a lásku, ktorá miluje až do krajnosti.Svätá Rita, ruža v zime, ty, ktorá si rozkvitla tam, kde iní vyschli, buď našou silou, keď život bolí, a ukáž nám, že u Boha nič nie je nemožné. Amen.
Žiadne komentáre: