Mladé dievča, svätá Petronela, patrí medzí prvých mučeníkov ranej Cirkvi. Po smrti sa stala patrónkou Francúzska a jej sviatok je 31. mája.
Svätá dievčina dlhodobo znášala chorobu s veľkou pokorou a vytrvalosťou, ale aj s úplnou odovzdanosťou do Božej vôle. Svätý Peter, ktorý sa považuje za jej otca, povedal: "Táto choroba slúži mojej dcére k spaseniu."
O jej narodení a jej útlej mladosti sa nič nedozvedáme. Svätý Marcel, ktorý opísal jej život, napísal, že bola dcérou apoštola Petra. Z toho vyplýva, že sa narodila v prvej polovici prvého storočia. V niektorých spisoch cirkevných otcov sa píše, že bola dcérou svätej Perpetuy, pričom dodávajú, že svätá Perpetua bola manželkou svätého Petra ešte predtým, ako ho Pán povolal za apoštola.
Iná tradícia hovorí, že keď svätý Peter prišiel do Ríma, vyučoval pannu Petronelu v Kristovej viere a potom ju aj pokrstil, preto ju nazvali dcérou svätého Petra. V Petronelinom dome sa schádzali prví rímski kresťania, kde počúvali výklady svätého Petra. Jeho slová tak hlboko zasiahli srdce mladej Petronely, že si už v útlej mladosti vyvolila Ježiša Krista za svojho nebeského Ženícha a zatúžila znášať kríže a trápenia, rovnako ako ich prežíval náš Pán.
Veľa sa za to modlila, a bola vypočutá. Ťažká choroba ju na dlhý čas pripútala ma lôžko, kde svoje bolesti znášala s nebeskou trpezlivosťou a zvelebovaní Boha.
Jakub z Voragine vo svojej legende píše, že bola veľmi krásna, no stále trpela horúčkou. Jedného dňa, keď boli učeníci v apoštolovom dome, sa ho Títus spýtal: "Prečo ty, ktorý uzdravuješ všetkých chorých, dovolíš, aby Petronela toľko trpela?" Peter odpovedal: "Pretože je to pre ňu lepšie." Ale na dôkaz, že nie je nemožné ju uzdraviť, povedal jej: "Vstaň, Petronela, a prines nám niečo na jedenie."
Petronele ustúpila horúčka, vstala z postele a obslúžila ich. Keď skončila, Peter prikázal: "A teraz sa vráť do postele." A sotva si ľahla, vrátila sa aj horúčka.
V inej legende sa píše, že toto všetko sa odohrávalo v jej dome v Ríme, kde zhromaždení kresťania prosili svätého Petra, aby trpiteľku oslobodil od choroby, ale on im povedal: "Táto choroba slúži mojej dcére k spaseniu, lebo je dobrým liekom pre jej dušu."
Svätý Peter ju úplne uzdravil až vtedy, keď dosiahla dokonalosť v láske k Bohu.
Petronela žila po ukrižovaní svätého Petra tak cnostne, že sa stala ozdobou všetkých kresťanských panien. Jej láska k blížnym vzbudzovala obdiv nielen u kresťanov, ale tiež u pohanov. Kvitnúca krása, dobrota srdca a nevinnosť vábili mnohých mladých mužov, uchádzajúcich o jej ruku.
Najvytrvalejším nápadníkom sa však stal bohatý Riman, prefekt Flaccus, ale jeho náklonnosť nebola z Petronelinej strany opätovaná. Hoci bol odmietaný, nevzdával sa. Jeho láska k tejto panenskej dievčine bola taká veľká, že v jeden večer zhromaždil okolo seba svojich priateľov, s ktorými sa potom pod rúškom noci vkradol do Petronelinho domu, odkiaľ ju chcel - aj za cenu násilia - uniesť.
Petronela pri vpáde mužov do jej domu zachovala duchaprítomnosť a Flaccusovi povedala: "Prečo chceš byť násilný voči slabému dievčaťu? Panenské srdce sa nedobýva hrozbou a násilím, ale tichou, srdečnou láskou. Keď ma chceš mať za manželku, dopraj mi ešte tri dni, aby som sa mohla pripraviť na svadbu. Potom po mňa pošli tri cnostné panny, aby ma zaviedli do tvojho paláca."
Učičíkaný Flaccus potom odišiel do svojho paláca. Petronela sa začala "chystať na svadbu". Nevyťahovala zo skríň obliečky, nechystala si riady, ani mešec s peniazmi, aby si priniesla veno, ale so svojou priateľkou Feliculou pokľakla a zopla ruky do modlitby.
Tri dni sa modlila k nášmu Pánovi, ktorému dala sľub večnej panenskej nevinnosti, a úpenlivo ho prosila, aby ju zavolal k sebe. Ježiš, strážca a ochranca čistých duší, jej modlitbu vyslyšal.
Na tretí deň ju navštívil kňaz Nikodém, spieval s Petronelou žalmy, vyspovedal ju, a podal jej sväté prijímanie. Potom si Petronela ľahla na lôžko, pozdvihla oči k nebu a jej čistá duša odletela k nebeskému Ženíchovi.
Onedlho prišli panny so spevom, aby odviedli Petronelu do Flaccusovho paláca. Nevestu však našli mŕtvu a vydesené utekali za Flaccusom, aby mu oznámili smutnú novinu.
Keď Flaccus zistil, že bol podvedený, vyhľadala Feliculu a nútil ju, aby sa zaňho vydala, alebo obetovala modlám. Mladá žena obidve možnosti odmietla a Flaccus ju potom nechal odviesť do väzenia, kde sedem dní nejedla a nepila.
Potom rozkázal, aby ju umučili a jej telo hodili do stoky. Svätý kňaz Nikodém ju však vytiahol a dôstojne pochoval. Flaccus sa o tom dozvedel, dal si Nikodéma predviesť a nútil ho obetovať pohanským bohom. Starec to rázne odmietol a tak ho na prefektov pokyn ubili železnými tyčami a jeho mŕtve telo potom hodili do Tiberu. Kresťanský kňaz Justus ho potom našiel a s úctou ho pochoval.
Svätá Petronela bola uctievaná v Ríme veľmi skoro, o čom svedčí jej pohreb v Domitilliných katakombách a nápis, ktorý ju označuje ako mučenicu. Jej hrob sa stal pútnickým miestom a jej relikvie preniesol pápež Pavol I. v roku 757 do Baziliky svätého Petra, kde bola na jej počesť zasvätená kaplnka.
Svätica sa stala patrónkou francúzskej kráľovskej rodiny a v chráme svätého Petra sa vždy na jej sviatok slúži omša za Francúzsko.
Svätá Petronela, duchovná dcéra apoštola a dcéra neba, ty, ktorá si svoj život zasvätila Kristovi v oddanosti, čistote a vernosti až do smrti, oroduj za nás, ktorí aj dnes túžime kráčať cestou svetla uprostred temnoty.
Ty, ktorá si odmietla svetskú slávu a sobáš, aby si zostala verná svojmu sľubu Bohu, nauč nás odvahu povedať „nie“ svetu, keď nás volá ďaleko od pravdy. Osloboď naše srdcia od pripútanosti k pozemskému, a nauč nás milovať večné tak, ako si ho milovala ty – s tichou vytrvalosťou, s pokorou a s horiacou túžbou po nebi.
Svätá panna a mučenica, ktorá si radšej trpela než zradila Krista, vypros nám silu stáť pevne vo viere, keď prídu skúšky, výsmech či nepochopenie. Oroduj za chorých a trpiacich, za tých, ktorí hľadajú Božiu vôľu, za ženy, ktoré túžia žiť čisto a slobodne pre Pána. Buď im sestrou na ceste, príkladom odvahy a nehy. Patrónka Francúzska, ktorá si sprevádzala kráľov i pútnikov, modli sa za národy, ktoré sa vzďaľujú od Krista, a za všetkých, ktorí putujú po strmých cestách života.
Svätá Petronela, ruža ranej Cirkvi, nech tvoj príhovor u Pána prežiari aj naše dni, a privedie nás k jednote so svätými v nebi, kde Kristus žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
