15.5.26
Jeho prvé slová boli Zdravas‘ Mária, svätý Šimon Stock
Keď svätý Šimon Stock, ktorého sviatok je 16. mája, prijal z rúk Panny Márie karmelitánsky škapuliar, otvoril obdobie slávy pre mariánsku úctu a pre Svätú cirkev.
Na hrade Hartford bol menší rozruch. Slúžky utekali do barónkinej spálne s hrncami teplej vody, čistými plachtami a pohárom vína na posilnenie. A hoci barónka trpela, jej manžel, guvernér, sa v duchu radoval, na svet prichádza jeho potomok.
Len aby to dopadlo dobre, mumlala si v mysli babica, keď s obavou pozerala na vyčerpanú barónku, zmietajúcu sa v bolestivých stonoch. Dieťa, ktoré prichádzalo na svet, bolo príliš veľké na to, aby sa narodilo bez komplikácií.
"Pani, napite sa trochu vína," podsunula jej pred ústa pohár slúžka a jemne jej zotrela z čela kvapky potu. Barónka odmietavo pokrútila hlavou a namiesto toho, aby sa napila, vyriekla slová: "Presvätá Božia Matka, zasväcujem ti svoje dieťa, ktoré sa teraz narodí," a len čo to dopovedala, bolesti ustali a pôrod pokračoval bez najmenších ťažkostí.
Takto malý chlapček, ktorému dali meno Šimon, už od prvého okamihu svojho pôsobenia vo svete, získal oddanosť k Panne Márii. Jeho matka si ako prejav vďačnosti osvojila zvyk obnoviť svoju obetu modlitbou Zdravas‘ Mária na kolenách vždy, keď sa chystala dojčiť svojho synčeka. A keď v roztržitosti modlitbu zanedbala, dieťa odmietlo prijať potravu. Traduje sa, že sa dieťa každú sobotu a počas vešpier mariánskych sviatkov zdržiavalo materského mlieka a tiež, že počas celého jeho detstva, keď bol nepokojný, stačilo mu ukázať Panny Márie a hneď sa upokojil.
Šimon bol bystré dieťa, nemal ešte ani rok, a už sa vedel modliť Zdravas‘ Mária; a krátko po tom, čo začal hovoriť, naučil sa aj čítať. Podľa príkladu svojich zbožných rodičov už v ranom veku začal recitovať Malé ofícium k Preblahoslavenej Panne Márii a tento zvyk nikdy neopustil. Šesťročné chlapča už rozumelo latinčine a s vrúcnou láskou sa niekoľkokrát denne modlil žalmy, pričom z úcty k Božiemu slovu pri modlitbe vždy kľačal.
Vďaka otcovi sa Šimonovi dostalo domáce vzdelanie, ale barón vycítil, že jeho vedomosti nie sú dostačujúce na vzdelávanie jeho predčasne dospelého syna a tak ho poslal do Oxfordu, kde bol vekom najmladším žiakom. Zo všetkých predmetov ho však priťahovala veda svätých, preto mu bolo dovolené prijať sviatosti vo veku, keď iné deti len začínali rozlišovať medzi dobrom a zlom.
Každým dňom, ktorým rástol, zvyšoval aj svoju úctu k Panne Márii. Keď mal dvanásť rokov, prečítal si traktát o Nepoškvrnenom počatí (sedem storočí pred vyhlásením dogmy) a pohltila ho taká vášeň, že z túžby zdieľať nejakú podobnosť s najčistejšou z panien, ktorú vždy považoval za svoju Matku, zasvätil svoje panenstvo Bohu.
Mladík s citlivým svedomím a strachom z poškvrnenia jeho čistoty, utekal pred všetkým, čo malo len najmenší náznak hriechu. Jeho askéza ho viedla k tomu, aby sa stravoval iba surovými bylinami, zeleninou a lesnými plodmi, spolu s chlebom a vodou.
Celkom iný bol jeho starší brat, ktorý viedol rozpustený, svetský život, pohŕdal radami svojich rodičov a voči Šimonovi prechovával závisť. Svätosť jeho mladšieho brata bola preňho neustále obviňujúcim prstom, ktorý naňho ukazoval. To ho viedlo k tomu, aby nastražil pasce, ktorými chcel zničiť Šimonovu nevinnosť, potom sa začal vysmievať jeho zbožnosti a napokon sa jeho nepriateľstvo zvrhlo na prenasledovanie, spojené s ohováraním a agresiou.
Mladý Šimon, zo strachu, že podľahne lákadlám sveta, a tiež poháňaný milosťou, sa rozhodol prijať život samoty a uchýlil sa do lesa neďaleko Oxfordu. Tam našiel mohutný dub, z ktorého dutého kmeňa si spravil skromnú celu, v ktorej mu za ozdobu slúžili kríž a socha Panny Márie, jediné predmety, ktoré so sebou neustále nosil. Aby netrpel hladom, zbieral si bylinky, horké korene a bobule.
V tejto samote však neprežíval iba utešujúce dni, ale tiež obdobie pokušení a skúšok. Diabol ho trápil škrupuľami, strachom a ostrými výčitkami svedomia za hriechy, ktoré nikdy nespáchal. Aby prekonal tieto útoky, zosilnil svoju askézu a modlitby a za pomoci Panny Márie vyšiel z každej bitky ako víťaz.
Prešlo dvadsať rokov, keď ho obdareného zvláštnymi milosťami raz navštívila Panna Mária a vyjadrila mu svoju spokojnosť s rokmi samoty, ktoré zažil. Potom mu zjavila, že bol vyvolený, aby vstúpil do Karmelu po jeho úteku zo Svätej zeme späť do Anglicka, a tiež, že bude musieť odvážne čeliť rozporom, s ktorými sa stretne.
Šimon sa potom vrátil do Oxfordu, kde dokončil teologické štúdium a prijal kňazské vysvätenie. Všetko mu malo slúžiť ako príprava na jeho budúcu misiu. Keď sa potom vrátil k životu v ústraní, zmätene pozoroval, ako v roku 1207 padlo Anglické kráľovstvo pod pápežský interdikt. Dôvodom tohto "trestu" bola nezhoda medzi Kráľom Jánom a pápežom Inocentom III. ohľadom menovania nového arcibiskupa z Canterbury, ktorá sa vyhrotila do takej miery, že pápež bol nútený siahnuť po takomto drastickom opatrení.
V roku 1212 konečne došiel do Anglicka prvý rehoľník z hory Karmel. Keď Šimonovi priniesla túto radostnú zvesť samotná Panna Mária, ponáhľal sa spojiť s týmito karmelitánmi, ktorí boli poverení iniciovať zakladanie kláštorov na ostrove, ale pápežský interdikt stále trval. Preto sa prichádzajúci rehoľníci utiahli do lesa v Aylesforde, ktorý bol majetkom karmelitánskeho mnícha, anglického pôvodu. Tam žili ako pustovníci a čakali na vhodnú príležitosť. Šimon v tom čase prijal karmelitánsky habit od vtedajšieho priora malej komunity, blahoslaveného Alana.
Predstavený si uvedomil vzácne dary svätca a prikázal mu, aby sa vrátil do Oxfordu a spravil doktorát z teológie. Hoci Šimon mal odpor k svetskému prostrediu, ktoré musel navštevovať, poslúchol a po získaní titulu, keď nastala priaznivá doba, založil v blízkosti Norwichu karmelitánsku pustovňu.
Proroctvá Panny Márie sa postupne začali napĺňať. Keď sa svätý Brocard, druhý karmelitánsky predstavený na Západe, dozvedel o zázrakoch milosti, ktoré sa dejú v Norwichi, najmä však vo vzťahu k Šimonovi, chcel ho vymenovať za svojho koadjútora a na generálnej kapitule v roku 1215 ho vymenoval za generálneho vikára pre celú Európu, kde sa karmelitánske domy rýchlo rozrástli.
Otcovi závisti to však nebolo ľahostajné a rozpútal obrovské prenasledovanie rádu, keď sa ho niektoré autority, hnaní falošnou horlivosťou, snažili potlačiť pod zámienkou, že je v rozpore s diktátom Štvrtého lateránskeho koncilu.
Stále ostražitý Šimon zjednotil celý Karmel v modlitbe a utiekol sa k pápežovi Honoriovi III. Ten poslal dvoch vyslancov zhromaždiť informácie o situácii, ale oni sa nechali ovplyvniť odporcami. Na pomoc svojim synom prišla samotná Panna Mária, keď pápež vyhlásil, že mu Kráľovná nebies prikázala schváliť karmelitánsku vládu, potvrdiť rád a ochrániť ho pred náporom jeho protivníkom. Nebeské rozhodnutia uviedol v roku 1226 do praxe bulou Ut vivendi a schválil nové základy v Európe.
Konečna nadišla hodina, ktorú určila Prozreteľnosť, aby rád Karmelu opustil Svätú zem a usadil sa na priaznivejších miestach, ako predpovedala Panna Mária. Šimon, poslúchnuc rozhodnutie generálneho predstaveného Alaina, odcestoval na horu Karmel, aby sa tam zúčastnil generálnej kapituly, zvolanej na nápravu zla, ktoré Blízky východ utrpel kvôli neznášanlivosti Saracénov. Anglický karmelitán zažil neopísateľnú radosť, keď navštívil prorocký vrch, na ktorom sa všetko začalo s Eliášom.
Na tejto kapitule sa rozhodlo o emigrácii všetkých karmelitánov do Európy aj napriek námietkam niektorých účastníkov, ktorí tvrdili, že vo svedomí nemôžu opustiť tých niekoľko kresťanov, ktorí zostali na Východe. Stock si však myslel, že by bolo márne, keby sa vystavovali takému vážnemu nebezpečenstvu, pamätajúc na evanjeliovú radu: "Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého."
A kým karmelitáni zostali, zúrivosť Saracénov rástla a v tejto oblasti bolo zabitých mnoho kresťanov. Tí, ktorým sa podarilo utiecť do Ptolemaidy, kde sa sústredila kresťanská armáda, unikli smrti. Medzi nimi bol aj svätý Šimon Stock.
Podľa karmelitánskej tradície zostal šesť rokov na vrchu Eliáš, viedol tam modlitebný život a čakal na vhodnú chvíľu na návrat do vlasti. To sa uskutočnilo, keď istí anglickí šľachtici, ktorí bojovali vo Svätej zemi, ponúkli týmto rehoľníkom miesta na svojich lodiach, smerujúcich domov. V Anglicku sa potom rozdelili medzi rôzne kláštory, ktoré tam boli založené, pričom Šimon a generálny predstavený odišli do Aylesfordu.
Prvú generálnu kapitulu v Európe zvolal v roku 1245 blahoslavený Alain, na ktorej potom podal rezignáciu a za jeho nástupcu bol jednomyseľne zvolený osemdesiatročný svätý Šimon Stock. Rád sa počas jeho vlády výrazne rozšíril, najmä vo Francúzsku, kde sa vďaka ochrane kráľa svätého Ľudovíta IX. rozrástol.
Ale hoci Karmel bol chránený aj Svätou stolicou, predsa sa stal terčom nových, krutých prenasledovaní, zameraných na jeho potlačenie. Šimon sa na vrchole utrpenia oddal modlitbám, pôstu a pokániu. Táto nepríjemná situácia trvala niekoľko rokov a počas tohto obdobia zložil slávnu antifónu Flos Carmeli - Kvet Karmelu, ktorú potom denne recitoval.
Modlitba uctievaného karmelitána, podobne ako modlitba proroka Eliáša, otvorila 16. júla 1251 nebo a priniesla Kráľovnú anjelov. V tento deň sa Šimonovi Stockovi zjavila Preblahoslavená Panna Mária, odetá v rehoľnom rúchu, korunovaná žiarivými hviezdami a držiaca v náručí svojho Syna. V rukách niesla škapuliar, ktorý dala svätému, ako svojmu pokladníkovi, v geste náklonnosti a večnej zmluvy.
Ešte v ten istý deň odovzdal svätý karmelitán svojmu tajomníkovi a spovedníkovi, otcovi Pierrovi Swayngtonovi, list, ktorý adresoval všetkým jeho bratom v ráde, v ktorom zaznamenal prísľub Matky Božej: "Prijmi, môj milovaný syn, tento škapuliar tvojho rádu ako rozlišovací znak a znak priazne, ktorú som získala pre teba a pre všetkých synov Karmelu. Je to znak spásy, ochrana v nebezpečenstve a istota pokoja a zvláštnej ochrany až do konca vekov. Ktokoľvek zomrie odetý v tomto rúchu, bude uchránený pred večným ohňom."
Svätý Šimon Stock sa zvyšok života venoval návštevám karmelitánskych kláštorov. Svätý starec, sklonený pod ťarchou rokov, unavený prísnosťou svojho asketického života, nezmenšoval ani počas svojich ciest svoje pokánie.
Cestoval tiež do Belgicka, Škótska, Írska a ďalších krajín. V roku 1265 došiel do Bordeaux vo Francúzsku, kde vo veku sto rokov odovzdal 16. mája svoju dušu Bohu. Jeho posledné slová boli prvé slová, ktoré sa ako dieťa naučil vyslovovať - Zdravas‘ Mária.
Bože, nebeský Otče, povolal si svätého Šimona Stocka, aby ti slúžil v bratstve Panny Márie z hory Karmel. Na príhovor jeho modlitieb pomôž nám žiť v tvojej prítomnosti ako on a pracovať na spáse ľudskej rodiny. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Žiadne komentáre: