Francúzsky katolícky kňaz svätý Ján Eudes, zakladateľ Rádu Panny Márie a neskôr aj Kongregácie Ježiša a Mária, bol tiež autorom spevov pre omšu a Božské ofícium k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Márie. Jeho liturgický sviatok slávi Katolícka cirkev 19. augusta.
Na námestí sa hrajú dvaja chlapci. Hra, ktorá začala nevinne a v dobrej nálade sa zrazu mení v bitku. Vzájomné poštuchávanie im vháňa krv do tváre, slová sa menia v podpichovanie a obaja sú razom v jednom ohni. Vtom na líce jedného so šťavnatým pleskotom dopadne kamarátova dlaň. Úbožiak sa rozplače, až sa zajakáva. Za chvíľu prestáva plakať, rýchlo si utiera slzy a nastavuje svojmu kamarátovi aj druhé líce.
Útočník naňho prekvapene pozerá. Spočiatku si myslel, že sa mu Ján vysmieva, no keď vidí, ako dobrácky naňho pozerá a nastavuje mu líce, zrozpačitie a skrotne ako baránok.
"Udrel si ma po pravom líci, udri ma aj po ľavom, aby som mal pred Pánom zásluhu," nalieha naňho úbožiak a s výčitkou dodal: "Či nevieš, že Pán Ježiš povedal, že tomu, kto ťa bije po líci, nastav aj druhé?"
"Kto ti to povedal?" vypytuje sa kamarát. Teraz sa hanbí za svoje unáhlenie.
"Moja mamička dobre pozná Sväté písmo, kedysi mi rozprávala o tom, ako máme milovať svojich nepriateľov, a vtedy mi to povedala."
Z tohto úbožiačika sa neskôr stal svätec. Nemalú zásluhu majú na tom jeho rodičia chirurg Isaac Eudes a Martha Corbinová, ktorí svojmu synovi Jánovi, narodenému 14. novembra 1601 od útleho detstva vštepovali tieto ušľachtilé zásady.
Ján vyrastal v dedinke Ri v severnom Francúzsku so štyrmi sestrami a dvomi bratmi, z ktorých jeden, François, sa preslávil ako historik a v roku 1649 ho francúzska Akadémia vymenovala za svojho člena.
V tom čase boli náboženské pomery vo Francúzsku stiesnené, preto Ján pristúpil k prvému svätému prijímaniu až ako trinásťročný a veľmi ho mrzelo, že tento významný deň sa slávil v kostole potichu. Aj preto bol neskôr veľmi vďačný, že mohol dať podnet k tomu, aby prvé sväté prijímanie francúzskych detí bolo v celej krajine slávené veľkolepo. Ten krásny zvyk bol potom zavedený v celej cirkvi.
Martha viedla svoje deti zbožne, nečudo, že Ján sa už odmala vinul k Panne Márii nežnou láskou a ako študent jezuitskej školy v Caene bol horlivým členom Mariánskej družiny. Vo veľkej úcte mal tiež Najsvätejšiu sviatosť, preto si vypýtal dovolenie, aby ju mohol každý mesiac prijímať. V tých časoch panovala vo Francúzsku vlažnosť, preto bola Jánova prosba ojedinelá.
Devätnásťročný Ján sa rozhodol stať kňazom. Jeho otec však mal preňho iný plán, chcel, aby sa oženil s bohatou dievčinou, ktorú mu nahováral. Hoci dievča bolo veľmi pekné, Ján sa rozhodol dať prednosť štúdiu v seminári a takto od seba odsunul všetky prekážky na ceste k jeho kňazstvu. V seminári zahorel túžbou pridať sa k oratoriánom, združeniu svetských kňazov, ktorí sa starali najmä o výchovu mládeže, zvlášť o chlapcov, ktorí sa chceli stať kňazmi.
Jeho otec bol zasa proti tomuto úmyslu, ale Ján ho napokon zlomil a po citlivej rozlúčke s rodičmi a súrodencami odišiel do Paríža, kde ho páter Bérulle prijal medzi oratoriánov. Tam sa potom stal novicom a 20. decembra 1625 bol vysvätený na kňaza.
Ján ako oratorián konal s apoštolskou horlivosťou vyše dvadsať rokov misie v celom Francúzsku. Časom si však s bolesťou všímal, že oratoriáni nezriaďujú semináre, čo bola jedna z ich hlavných úloh. Toto poznanie ho prinútilo vystúpiť z družiny oratoriánov a v roku 1643 založil rehoľu Ježiša a Márie, ktorej členovia sú dnes známi ako eudisti.
Úlohou tejto rehole bolo venovať zvláštnu starostlivosť seminárom a horlivo konať misie. Tiež založil ženskú rehoľu na záchranu padlých žien a dievčat, z ktorej neskôr vznikla družina Dobrého Pastiera, a ktorej Ján napísal pravidlá.
Zvláštnosťou je, že svätec šíril úctu k Božskému Srdcu Pána a k Srdcu Panny Márie ešte skôr, ako tak robila svätá Margita Mária Alacoque. V roku 1641 nariadil členom svojej mužskej i ženskej rehole, aby k svojim modlitbám pripájali aj tieto slová: "Buď naveky pochválené Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Máriino!"
Tiež o tom svedčí to, že v roku 1643 zaviedol v oboch rehoľných domoch sviatok Najsvätejšieho Srdca, ktorý sa v nich každý rok slávil 8. februára. Jeho pričinením bol v roku 1644 vybudovaný v Caene prekrásny chrám, ktorý je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu a presvätému Srdcu Panny Márie. Aj preto nazýva samotná Cirkev svätého Jána Eudesa pôvodcom, učiteľom a apoštolom úcty k Srdcu Pána a Srdcu Panny Márie.
Svätec napísal dvadsaťjeden spisov, z ktorých Misijný katechizmus bol vydaný dvadsaťkrát a veľmi obľúbenou knihou sa stalo aj dielo O Srdci najblahoslavenejšej Panny Márie. Okrem toho napísal tiež Život a učenie Kristove a mnoho ďalších užitočných kníh pre kňazov, rehoľníkov a veriaci ľud.
"Slúžiť Kristovi a jeho cirkvi", také bolo jeho heslo, na ktoré vždy pamätal, a preto bola jeho misionárska činnosť veľmi pestrá. Chytal sa všetkých prostriedkov, aby získal čo najviac duší. Nasledujúc príklad svätého Františka Xaverského, zvolával zvončekom na uliciach ľudí, aby prišli na kázanie, ktoré spravidla konal pod šírym nebom pri krížoch, alebo pri kaplnkách. Svojich poslucháčov vždy povzbudzoval, aby plnili Božiu vôľu, a rozhorčene bojoval proti hriešnosti, nehľadiac či je to pán, alebo chudák.
Ako vyhlásený kazateľ raz prijal pozvanie kázať v Paríži kráľovi Ľudovítovi XIV. a jeho dvoranom o večných pravdách. Hovoril k nim bez strachu o vladárskych povinnostiach, nešetriac kráľa ani jeho podriadených. Kráľ ho za tento prístup pochválil a potom slúžil svätú omšu, na ktorej bol prítomný iba kráľ. Po omši mal kázeň, na ktorej Ján bez zahanbenia dôrazne pripomenul, že mu je čudné, ako môžu dať dvorania prednosť iným veciam pred bohoslužbou, pričom vedia, že ich kráľ usilovne chodieva na omše.
Veľkú váhu kládol na to, aby boli čo najhorlivejšie a čo najčastejšie konané misie vo všetkých farnostiach po celom Francúzsku, považoval to za dôležitejšie, než misie v pohanských krajinách. Hovorieval: "Pohania prijímajú Božiu milosť ochotne, ale ľahostajní kresťania jej podliehajú až po dlhom váhaní."
A hoci jeho nadšenie pre misie bolo veľké, srdce ho bolelo nad nedostatkom hlásateľov Božieho slova. Neraz sa nad tým rozhorčil a odhodlane zvolal: "Prepadá ma chuť hneď odísť do Paríža. Tam je na vysokej škole mnoho doktorov teológie. Určite nebudú hluchí, keď im poviem: ‚Doktor, horí! Horí pekelný oheň! Poďte a pomôžte ho hasiť!‘"
Pohŕdajúc svetskými vecami, nedovolil svojim kňazom čítať dennú tlač, vravel: "Čo je nám do noviniek tohto sveta, ktorého sme sa zriekli! Mŕtvi sa nepýtajú, čo sa deje vo svete!" Preto svätec ani nepestoval priateľstvá s ľuďmi, žijúcimi vo svete. Ale keď sa s nimi stretol, bol voči nim láskavý. Spravidla čakal, až sa mu vyrozprávajú a potom vždy obrátil reč na duchovné veci.
Medzi zaujímavosti patrí, že Ján Eudes nemal rád sťažovanie sa na zlé počasie. Keď počul také slová ponosy, hneď sa rozhorčil: "To je Božie počasie!" Jeho význačnou cnosťou bola skromnosť, uspokojil sa aj s najbiednejším pokrmom. Ani pri bohoslužbách nemiloval pompéznosť, riadil sa slovami svätého Bernarda: "Prepych nepatrí do kostolov, lebo na duše veriacich neodolateľne pôsobí prostota." Keď svätý Ján nabádal svojich bratov k skromnosti, neraz im hovoril: "Pán Ježiš žil prostým životom. Horlivo nasledujme jeho príklad!"
Cnostný svätec, vynikajúci najmä pokorou, si zo všetkých cností najviac cenil lásku, držiac motta - Pravidlom všetkých pravidiel je láska. A hoci bol vždy spravodlivý a láskavý voči každému, predsa mal nepriateľov, ktorí ho osočili pred kráľom, u ktorého bol potom Ján šesť rokov v nemilosti. Niektorí dvorania zašli ďalej a trvali na tom, aby bol svätec odsúdený na šibenicu. Eudes sa proti týmto útokom ani slovkom nebránil, či neobhajoval, odvolávajúc sa na evanjelium: "Ježiš však mlčal." A svojich priateľov chlácholil v tejto situácii slovami: "Nezáleží na tom, či sme so svojím údelom spokojní, nám musí ísť predovšetkým o to, či je s nami spokojný Boh."
Keď sedemdesiatdeväťročný Ján Eudes ochorel na zimnicu, ležiac na smrteľnej posteli vravel svojim priateľom: "Mám veľa dôvodov, aby som sa bál smrti, predsa však pevne dúfam v Božie milosrdenstvo a v príhovor Panny Márie."
19. augusta 1680 zbožne šepkal: "Najblahoslavenejšia Panna, dokáž, že si matkou," a stými slovami na perách potichu odovzdal svoju dušu Pánovi.
Modlitba svätého Jána Eudesa
Ó, Ježišu, jediný Syn Boží, jediný Syn Márie, obetujem ti najláskavejšie Srdce tvojej božskej Matky, ktoré je ti vzácnejšie a milšie ako všetky srdcia. Ó, Mária, Ježišova Matka, obetujem ti najrozkošnejšie Srdce tvojho milovaného Syna, ktorý je životom, láskou a radosťou tvojho Srdca. Nech je požehnané najláskavejšie Srdce a sladké Meno nášho Pána Ježiša Krista a najslávnejšia Panna Mária, jeho Matka, na večnosť a naveky. Amen.
Svätý Ján Eudes, Boh ťa použil pre konkrétny moment obnovy v dejinách Cirkvi a ty si odpovedal štedro. Obzvlášť ťa priťahovali Srdcia Ježiša a Márie a ty si sa o tieto objavy podelil s mnohými. Prosím, modli sa za mňa, aby som sa vždy obracal k týmto slávnym Srdciam, aby ma premieňali a napodobňoval ich milosrdenstvo, aby som bol väčším nástrojom Božej lásky k svetu.
Svätý Ján Eudes, oroduj za mňa. Nepoškvrnené Srdce Márie, oroduj za mňa. Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dôverujem v Teba.
0 Comments