Narodenie Panny Márie

Knihy Svätého Písma nehovoria nič o narodení a detstve Panny Márie. Veľmi skromné a neisté správy z prvých storočí kresťanstva podávajú apokryfné spisy. Podľa nich boli rodičmi Panny Márie bohabojní ľudia Joachim a Anna. 

Svätý Joachim často putoval do jeruzalemského chrámu, aby priniesol Bohu obetu. Kňazi v chráme mu vyčítali bezvýznamnosť jeho obety, pretože nesplodil potomka. Takýto postoj kňazov ho veľmi ranil. Preto odišiel na púšť, kde sa 40 dní postil a modlil, aby Boh z neho a z jeho manželky sňal túto hanbu. 

Na tento úmysel sa modlila i Anna. Napokon Boh vypočul ich prosby a Anna počala a porodila dievčatko, ktoré neskôr odovzdala na výchovu do jeruzalemského chrámu. Podľa tradície v ňom Mária prebývala až do 12. roku svojho života.

Ctihodná Mária od Ježiša z Agredy, autorka súborného diela Mystické mesto Božie zaznamenala ohľadom narodenia Panny Márie tieto slová: Pre svet nadišiel nesmierne milostiplný a radostný deň, v ktorom mala svätá Anna porodiť, deň, keď malo na svet zavítať dieťa, ktoré bolo posvätené, určené a vychovávané, aby sa stalo Matkou Boha. Ten požehnaný deň bol 8. september, práve deväť mesiacov od počatia nesmierne svätej duše našej Kráľovnej a Panej. 

Annu Pán pripravil vnútorným osvietením, keď jej dal rozpoznať jej čas. Naplnená radosťou Ducha Svätého počula Boží hlas a padla na tvár, aby volala k Pánovi a prosila ho o milosť a ochranu. Potom vo svojom lone pocítila pohyby, ktoré sú obvyklé pri pôrode. Jej šťastné dieťa však v rovnakej chvíli upadlo z Božej moci a prozreteľnosti do nesmierne vznešeného vytrženia, v ktorom tiež prišlo na svet. Mária nevnímala zmyslami svoje narodenie tak, ako by ho pri svojom plnom používaní rozumu vnímala, keby zostala v prirodzenom stave. Najvyšší ju totiž uviedol do stavu extázy, v ktorom bola povznesená nad zmyslové prežívanie tohto prirodzeného procesu.

Mária sa narodila čistá, bez chyby, krásna a plná milosti, čím sa malo vyjaviť, že do sveta vstúpila oslobodená od zákona viny a mzdy hriechu. (...) O polnoci vzišla oná vznešená Zornička, aby odteraz oddeľovala noc a temnotu starého zákona od nadchádzajúceho dňa milosti. Najnežnejšie dieťa zavinula jeho matka do plienok, uložila a opatrila ho tak, ako je zvykom u detí, kým ono bolo duchom ponorené v Božstve. Ako o dieťa sa starali o Tú, ktorá svojou múdrosťou prevyšovala všetkých ľudí i samotných anjelov. Svätá matka Anna nepripustila, aby sa svätého dieťaťa ujali cudzie ruky, sama ho zabaľovala do plienok, v čom jej nebránili ani následky pôrodu, lebo bola oslobodená od všetkých ťažkostí a útrap, ktorým sú v tejto situácii bežne vystavené matky.

U ďalšej mystičky, svätej Brigity s prívlastkom Švédska, sa dočítame priame Máriine slová, ktorými sa prihovorila tejto svätice: "Keď som sa narodila, zlým duchom to nezostalo skryté, ale, obrazne povedané, mysleli si toto: ‚Narodila sa nejaká panna. Čo teda urobíme? Je totiž zrejmé, že sa v nej odohrá niečo zázračné. Ak na ňu hodíme všetky siete našej zloby, roztrhá ich ako kúdeľ. Ak budeme pokúšať jej srdce, nič nezmôžeme, pretože ho chráni mocná posádka. Nie je na nej jediné miesto, kde by ju mohla zasiahnuť kopija. Máme sa teda čo obávať, že jej čistota bude našou trýzňou. Jej spanilosť rozdrví všetku našu silu; jej vernosť nás položí pod jej nohy.‘ Boží priatelia, ktorí boli dlho v stave očakávania, však z Božieho vnuknutia povedali: ‚Prečo naďalej smútime? Mali by sme sa, naopak, radovať, pretože sa zrodilo svetlo, ktoré rozptýli našu temnotu a naplní našu túžbu.‘

Aj Boží anjeli sa radovali, hoci ich radosť vždy pramenila z videnia Boha a hovorili: ‚Na zemi sa zrodilo niečo žiaduce, čo Boh obzvlášť miluje a prostredníctvom čoho sa obnoví pokoj na nebi i na zemi a vynahradia sa naše porážky.‘

Vskutku, dcéra moja, uisťujem ťa, že moje narodenie bolo začiatkom skutočnej radosti; pretože vyklíčil výhonok, ktorý zo seba vydal ten kvet, po ktorom túžili králi a proroci. A keď som dosiahla vek, v ktorom začala poznávať svojho Stvoriteľa, s nevýslovnou láskou som sa k Nemu obrátila a celým svojím srdcom som po Ňom zatúžila. Uchránila ma zázračná milosť, takže ani vo svojom útlom veku som neprivolila hriechu. Stalo sa tak vďaka Božej láske a starostlivosti mojich rodičov, dobrej výchove, zachovávaniu dobra a horlivosti v poznávaní Boha, ktorá sa vo mne uchovala.

Ja som tá, ktorá bola od večnosti pohrúžená do Božej lásky a v ktorej od detstva dokonale prebýval Duch Svätý. Je to ako s orechom, ktorý rastie nielen navonok, ale zväčšuje sa aj vo vnútri, takže jeho škrupinka je vždy plná a niet v nej priestor na to, aby do seba ešte niečo pojala. Podobne aj ja som bola od detstva naplnená Duchom Svätým a ako som rástla na tele i vo veku, Duch Svätý ma tak hojne napĺňal, že vo mne nenechal nijaké miesto pre hriech. A tak som nikdy nespáchala smrteľný ani všedný hriech, pretože som planula takou láskou k Bohu, že sa mi nepáčilo nič okrem dokonalej Božej vôle; moju dušu totiž spaľoval oheň Božej lásky a nadovšetko zvelebený Boh, ktorý ma svojou mocou stvoril a naplnil silou Ducha Svätého, ma miloval vrúcnou láskou."

Deň narodenia Panny Márie bol dlho neznámy, ale potom, ako rozpráva francúzsky teológ a liturgik Jean Beleth, bol jeden svätý muž, usilovný v modlitbe, ktorý každý rok 8. septembra počul pri modlitbe spievať slávnostné chválospevy radostné zbory anjelov.

Oddane sa modlil, aby zistil, prečo to počuje každý rok práve v tento deň a v žiaden iný. Od Boha dostal odpoveď, že sa v tento deň narodila slávna Panna Mária a že by to mal oznámiť deťom Cirkvi, aby sa mohli pripojiť k nebeskému dvoru pri oslavách jej narodenín.

Tento muž to potom povedal pápežovi a ďalším. Oni sa začali postiť a modliac sa prehľadávali Písmo a staroveké listiny, aby zistili pravdu, nariadili, že tento deň by sa mal oslavovať po celom svete na počesť narodenia svätej Márie. 

Bola však doba, keď sa oslava narodenia Márie neslávila, ale pápež Inocent zaviedol jej oslavu z tohto dôvodu: Rimania po smrti pápeža Gregora zavreli všetkých kardinálov do konkláve, aby čím rýchlejšie zvolili nástupcu.

Keď im to už trvalo niekoľko týždňov a stále nedospeli k dohode, a museli znášať mnohé urážky od Rimanov, vtedy zložili sľub Kráľovnej neba, že ak sa jej prostredníctvom dohodnú na voľbe a budú môcť slobodne odísť domov, nariadia, aby sa odteraz slávila dlho zanedbávaná oslava jej narodenín.

Takto zvolili Celestína a boli prepustení na slobodu. Celestín však bol vo funkcii ani nie mesiac, lebo zomrel a tak ich sľub bol vykonaný zákonom, ktorý vyniesol pápež Inocent. 

V Miláne pochádzajú dôkazy o slávení tohto sviatku z 10. storočia. Katedrála "novonarodenej Márie" bola vysvätená 20. októbra 1572 svätým Karolom Boromejským a práve tam, na ulici Santa Sofia, bola postavená svätyňa, kde bola umiestnená socha Dieťaťa Márie, zverená Sestrám lásky svätých Bartolomea a Vincenta. 

Františkánska sestra Chiara Isabella Fornari z Todi vyjadrila svoju osobnú oddanosť tým, že v rokoch 1720 až 1730 zhotovila niekoľko voskových sôch novonarodenej Márie zavinutej v plienkach. Jedna z nich putovala k sestrám Panny Márie Anjelskej v Miláne. Tieto sestry šírili jej oddanosť, ktorá našla v ambrogianskej tradícii obzvlášť úrodnú pôdu. 

Ich inštitút však bol spolu s mnohými ďalšími inštitútmi rehoľníčok v rokoch 1782 až 1842 potlačený kvôli dekrétu, ktorý najprv vydal cisár Jozef II. a potom aj Napoleon. Niektoré kapucínske sestry odniesli sochu Márie do augustiniánskeho kláštora a potom k lateránskym kanonikom, neskôr bola zverená farárovi, otcovi Luigimu Bosisiovi, aby ju mohol darovať rehoľníkom, ktorí by udržiavali túto oddanosť pri živote. Socha sa napokon dostala do generálneho domu Sestier lásky z Lovere, rehoľnej kongregácie, založenej v roku 1832 Bartolomeom Capitaniom. 

Tam sa stala socha takou populárnou, že sestry z tejto kongregácie sú dodnes ľudovo známe ako Sestry dieťaťa Márie. Z ich kroniky pochádza aj nasledujúci príbeh, ktorý sa udial v roku 1884.

Ráno 9. septembra 1884 išla o 7,00 ráno Matka navštíviť chorých na ošetrovňu a v rukách niesla obraz, s ktorým prechádzala od postele k posteli každej chorej sestry, aby ho mohli pobozkať. Takto došla až k postulantke Giulii Macario, ktorá bola už niekoľko dní ťažko chorá. 

V bolestiach sa snažila priblížiť k Nebeskému dieťaťu a nežnými slovami ho prosila o uzdravenie. Hneď pocítila v celom tele tajomné chvenie a zvolala: "Som uzdravená!" Vstala z postele a začala chodiť. Odvtedy sa každý rok 9. septembra oslavuje sviatok "dňa zázraku". Táto ľudová zbožnosť sa naďalej šírila vďaka početným získaným milostiam.