Svätá pastierka Regína

Patrónku chudobných a pastierov, svätú mučenicu Regínu z Francúzska, si Cirkev každoročne pripomína 5. septembra. 

Pohanský sudca Klement mal povinností vyše hlavy, možno keby sa znovu oženil, bolo by o maličkú dcérku lepšie postarané, ale pretože svoju nebohú manželku skutočne a vrúcne miloval "až za hrob", rozhodol sa zveriť novorodeniatko ich bývalej slúžke, žijúcej v neďalekej dedine. Keby tušil, že slúžka je tajnou kresťankou a jeho dcéra bude piť mlieko zároveň s kresťanskou výchovou, asi by sa pyšný pohan takto nerozhodol.

Zbožná pestúnka zasiala semiačko kresťanskej viery do srdiečka malého dievčatka, a neskôr ju aj v tomto duchu vychovávala. Do Regíny tak prenikali prvky všetkých kresťanských cností, najmä však horlivosti a stálosti vo vyznaní viery. 

Slúžka vedela, že keď sa pohan Klement dozvie, že jeho dcéra vyznáva Kristove učenie, bude musieť byť pripravená na všetky ťažkosti a útrapy, preto jej odmala rozprávala o mukách, ktoré museli podstúpiť kresťania pre svoju vieru. Hovorila jej ako všetci mučeníci podivne znášali bolesti, keď ich Boh posilňoval. Vysvetľovala je, aké je to šťastie pre toho, kto trpí pre svojho Spasiteľa a aká odmena ho čaká v nebi, ale tiež aký drahý poklad je to pre človeka, ktorý zachová svoje nevinné srdce Bohu. A napokon ju dala tajne pokrstiť. 

Regina neskôr zasvätila svoj panenský život nášmu Pánovi a zahorela láskou aj túžbou trpieť pre svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Keď sa v Alize chystali pohania usporiadať veľkú slávnosť k pocte bohov, najkrajšie panny z najbohatších domov mali obetovať dary. K tejto slávnosti chcel prispieť aj sudca, preto poslal po Regínu.

Neveriacky hľadel na svoju dcéru, ktorú nevidel od narodenia. Bola z nej prekvitajúca panna, odblesk jeho milovanej zosnulej manželky. Pyšný na jej krásu ju predstavil vrchnosti mesta. Regína však napriek tomu žila v otcovom dome utiahnuto, bez akéhokoľvek nadchýnania sa nad nádhernými róbami. 

Jej správanie zasadilo Klementovi chrobáka do hlavy, premýšľal na dôvodom. Čas pohanskej slávnosti sa nezadržateľne priblížil. Sudca zaobstaral pre svoju dcéru skvostné šaty a drahé šperky a poúčal ju, ako má vystupovať na mestskej slávnosti. Regínine slová: "Otče, nemôžem obetovať modlám, lebo som kresťanka," zapôsobili naňho ako úder hromu. Keď to "predýchal", zúrivo zvrieskol: "Obetuj bohom, ale navždy odíď z môjho domu!"

Regína sa nezachovala podľa jeho predstavy. Nerozhodla sa poslúchnuť otca, ale pretože viac milovala Boha, utiekla z domu k svojej láskavej vychovávateľke a vyrozprávala jej, aký strach prežívala počas toho krátkeho času medzi nemravnými pohanmi, ktorí aj svoje vlastné dcéry sami obetujú bohyni Venuši, ktorej v jej chráme musia obetovať svoju panenskú nevinnosť. 

 Slúžka ju utešovala: "Drahé dieťa, aká si šťastná, že si ušla pred nemravnosťou a skazou svojej čistej duše. Otec nemá právo navádzať ťa na hriech, ani ťa do toho nútiť, ale bude chcieť využiť svoje otcovské právo. Schovaj sa pred zlým svetom, aby si sa nestala smutnou obetou svojho otca."

Zaraz sa obe vybrali do hôr, kde slúžka zverila Regínu do opatery svojho známeho kresťana. Dievčina pásla jeho ovce a tichý kraj jej pripadal ako raj. V krásnej prírode mohla premýšľať o dobrotivom Bohu a tešiť sa so Spasiteľom, ktorému venovala svoj život. A ako rástla, bola čoraz krajšia nielen na tele, ale i v duši a ľudia ju považovali za svätú pastierku. 

Niekoľko rokov žila ako anjel pri svojom stáde s radosťou v srdci, že jej dobrotivý Boh doprial už v mladosti znášať pre jeho meno chudobu a trpieť. Táto radosť a pokoj však museli podstúpiť ťažkú skúšku.

Ríman Olybrius jedného dňa zavítal do kraja, kde Regína pásla ovce. Krásna pastierka ho upútala a začal sa na ňu vypytovať. Keď sa dozvedel, že je to dcéra bohatého sudcu z Alizy, vzplanula v ňom nečistá láska k Regíne a rovnako i túžba po sudcovom bohatstve, ktoré mu už dávno závidel. Preto, len čo sa vrátil späť do mesta, zašiel za sudcom, povedal mu, kde sa zdržiava jeho dcéra a hneď ju pýtal aj za manželku a poslal vojakov, aby chytili svätú pannu a priviedli ju k nemu. 

Keď ju uvidel, užasol nad jej krásou, vyznal jej lásku a požiadal ju o ruku. "Mojím ženíchom je Ježiš Kristus, ktorého ty nevyznávaš a nič ma od neho neodlúči," odvetila mu smelo Regína. "Ty sa tiež držíš toho Galilejského?" zadivil sa a tak mu svätá mučenica horlivo hovorila o svätosti božského učenia, zosmiešňovala pohanstvo, ktoré sa klania nemým modlám. rozprávala tak ohnivo, že Olybriovi bolo jasné, že Regínu nemôže presvedčiť na pohanstvo prosbami ani hrozbami a pochopil aj to, že ju nedonúti ani vstúpiť do manželstva. Dal ju teda odviesť k otcovi, aby zlomil jej tvrdohlavosť.  

Pohanský otec, zrieknutý akéhokoľvek rodičovského citu sa všemožne usiloval doviesť svoju dcéru k zapretiu Krista, aby sa stala pohankou a vydala sa za Olybria. Namáhal sa však nadarmo - Regína nechcela zaprieť svoju vieru, ani vložiť svoju ruku do dlane nemravného pohana. Zúfalý sudca dal preto zatvoriť dcéru do žalára a prikázal, aby ju spútali reťazami tak, aby nemohla ani ležať, ani sa hýbať a až po čase jej poslal kúsok chleba a trochu vody. Toto trápenie trvalo celý mesiac. 

Boh ju však neopustil, posilňoval ju a napĺňal ju útechou, takže sa objavila pred Olybriom ešte spanilejšia než bola predtým. Pohan pred ňou padol na kolená a prosil ju, aby sa stala jeho manželkou a sľúbil jej, že bude môcť v tajnosti vzývať svojho Boha.

Regína však trvala na svojom - nemôže sa zaňho vydať, lebo sa už prisľúbila nebeskému Ženíchovi. Jej odpoveď rozhnevala Olybria a dal ju znovu odviesť do žalára s rozkazom, aby ju bičovali. Prítomní pohania začali Regíne dohovárať: "Akú zriedkavú krásu utratíš ukrutným bičovaním. Poslúchni a obetuj bohom." 

"Biedni radcovia! Nikdy na to nepristúpim, nebudem obetovať diablom, lebo ja patrím Kristovi, ktorý ma posilňuje," rozhorlene im odvetila. A to stačilo na to, aby k nej pristúpili kati a bičovali ju takou silou, že po jej krásnom tele tiekla krv v prameňoch. Potom ju zakrvavenú nechali ležať v žalári.

Vtedy ju ožiarila nebeská jasnosť a uvidela skvejúci sa kríž a na ňom bielu holubicu a počula nadpozemský hlas: "Buď pozdravená Regína! Už máš prichystanú korunu večnej slávy a zanedlho uzrieš raj!" Hneď sa jej aj zahojili rany na zbičovanom tele a svätica zvelebovala Boha za tento zázrak.

Olybrius si na druhý deň opäť predvolal Regínu. Užasnutý nad jej zázračným uzdravením ju vyzval, aby obetovala bohom, ktorí ju uzdravili. Ona však stále trvala na svojom: "Nikdy nebudem obetovať vašim smiešnym modlám, môj Boh je Ježiš Kristus, ktorý za mňa vydal svoju krv. On ma uzdravil, jemu s radosťou obetujem svoju krv aj život!" Pretože ju počuli hovoriť mnohí pohania, zahanbený Olybrius prikázal katom, aby ju vyzliekli a trhali jej telo železnými hákmi. 

Myslel si, že poskytne pohanom nádherné divadlo, no oni sa šomrúc od tejto krvavej scény odvrátili. Tváre mali odvrátené, ale uši otvorené a tak počuli kričať Olybria na mučenicu, že je zaslepená úbožiačka. "Ty si zaslepený úbožiak!" vrátila mu Regína, "aj v mukách som šťastnejšia než ty, ktorý žiješ v rozkošiach! Nikdy nezruším svoju vernosť Ježišovi Kristovi, ktorý je pravý Boh!"

Nemilosrdní kati začali páliť jej doráňané telo žeravými železami a svätica sa modlila k Bohu. Vtedy zaznel nadpozemský hlas: "Poď, Regina, a prijmi korunu svojho spasiteľa!" Len čo to prítomní pohania počuli, mnohí z nich sa obrátili.

Rozzúrený Olybrius prikázal, aby svätej pastierke sťali hlavu a keď sa k nej kati priblížili, na hlavu jej sadla biela holubica. Praskli reťaze a keď jej kat v roku 251 sťal hlavu, zatriasla sa zem. Keď to videli pohania, vyše 800 sa obrátilo na vieru. Jej telo potom pochovali zbožní kresťania a Boh oslávil svoju vernú služobnicu mnohými zázrakmi. Jej ostatky boli v roku 864 prenesené do opátstva Flavigni.