Svätý Marcelín a svätý Peter Exorcista

1.6.26

Svätý Marcelín a svätý Peter Exorcista

Svätý Marcelín a svätý Peter boli ranokresťanskí mučeníci z Ríma, ktorí položili život za Krista počas prenasledovania za cisára Diokleciána začiatkom 4. storočia. Hoci sa o nich veľa nevie, Cirkev si ich každoročne pripomína 2. júna.

Svätý Marcelín bol kňaz a k Petrovi sa pridáva druhé meno Exorcista. Neskoršie hagiografie uvádzajú, že obaja svätí zomreli v roku 304 počas Diokleciánovho prenasledovania. Mučeníctvo Marcelína a Petra sa spája s mučeníctvom žalárnika Archemiusa, ktorý sa obrátil na kresťanskú vieru.

Peter Exorcista bol spútaný v reťaziach uväznený v žalári, ktorý spravoval muž menom Archemius. Často rozprával Petrovi, že jeho dcéru posadol diabol a veľmi ho to zarmucovalo. Vtedy mu svätý Peter povedal, že Ježiš Kristus ju uzdraví, ak v neho uverí.

"Veľmi ťa obdivujem," hovoril žalárnik Petrovi, "pretože toľko trpíš pre svojho Boha a vidím, že aj tak ťa nemôže vyslobodiť." Svätý Peter mu odvetil, že Boh je rád, ak trpí, lebo si týmto utrpením zaslúži večnú slávu a dodal, že ak Boh chce, môže ho vyslobodiť a tiež uzdraviť jeho dcéru. 

Archemius mu na to povedal: "Zdvojnásobím reťaze, ktorými si spútaný, a ak ťa potom tvoj Boh vyslobodí a uzdraví aj moju dcéru, uverím v neho." A keď sa tak stalo, zjavil sa mu Peter, vyslobodený z reťazí, oblečený v bielom rúchu s krížom v ruke.

Keď ho Archemius takto uvidel, padol mu k nohám a jeho dcéra bola uzdravená. Potom celá žalárnikova rodina prijala krst a žalárnik prepustil z väzenia aj všetkých tých, ktorí chceli prijať krst. Jeho a mnohých prepustených väzňov pokrstil kňaz svätý Marcelín.

Prefekt sa o tom dopočul a nariadil, aby k nemu priviedli všetkých väzňov. Archemius ich teda zhromaždil, bozkával im ruky a hovoril im: "Ak niekto z vás túži po mučeníctve, nech statočne a bez strachu vystúpi, a kto sa na to neodváži, nech v pokoji odíde kam chce."

Keď si bol prefekt istý, že týchto všetkých ľudí pokrstili Peter s Marcelínom, dal ich predviesť a vydal príkaz, aby ich zatkli a odprevadili do žalára do oddelených ciel. Svätého kňaza spútali, vyzliekli donaha a v tmavej kobke ho položili na rozbité sklo, kde mal zostať bez vody. Petra zasa odviedli do úzkej temnice, kde ho priviazaného mučili. 

Potom však prišiel anjel z neba, rozviazal svätého Marcelína, obliekol ho a spolu s Petrom ho priviedol do Archemiovho domu, aby sedem dní utešovali ľudí a potom predstúpili pred sudcu.

Keď ich však nenašli vo väzení, sudca si predvolal žalárnika Archemiusa aj s rodinou kázal im obetovať bohom. Ani jeden z nich tak nespravil, preto vydal príkaz, aby žalárnika s manželkou uvrhli do tmavej krypty.

Svätí sa dopočuli, prišli za nimi do krypty aj so siedmimi kresťanmi, ktorí ich bránili, odslúžili tam svätú omšu a potom povedali pohanom: "Mohli sme Archemia oslobodiť a skryť sa, ale neurobíme tak." Vtedy pohanskí vojaci mečom prebodli Archemiusa a jeho manželku s dcérou ukameňovali.

Potom odviedli Marcelína a Petra do čierneho lesa, kde ich oboch v roku 287 popravili. Les sa odvtedy nazýva biely na znak ich mučeníctva.  

Jeden z tyranov, kat Doroteus, potom uvidel anjelov, ako nesú duše mučeníkov, ozdobené ružami a drahými kameňmi do neba. Toto zjavenie na neho hlboko zapôsobilo, obrátil sa na kresťanskú vieru, žil svätým životom a neskôr zomrel v našom Pánovi.

Pápež Damas I. tvrdil, že príbeh týchto dvoch mučeníkov počul od ich kata Dorotea, a uvádza, že ich sudca Severus alebo Serenus dal preto zabiť na odľahlom mieste, aby ich ostatní kresťania nemohli pochovať a uctiť si ich telá. Tiež spomínal, že dvaja svätci s radosťou vyčistili miesta, určené pre ich smrť: húštinu zarastenú tŕním, černicami a bodľačím. Toto miesto bolo vzdialené tri míle od Ríma.  

Dve kresťanské ženy, Lucilla a Firmina však s pomocou božského zjavenia našli ich telá a nechali ich dôstojne pochovať blízko tela svätého Tiburtia na Via Labicana, ktoré sa neskôr stalo známym ako Katakomby Marcelína a Petra.

Pápež Damas, ktorý otvoril ich katakomby, potom napísal latinský epitaf s podrobnosťami o ich smrti, ktorými ozdobil ich hrobku.

V roku 1253 pápež Alexander IV. preniesol ich relikvie do starobylého kostola, ktorý potom pomenovali Santo Marcellino e Pietro. 

Láskavý Bože, pre slávne mučeníctvo svätého Marcelína a Petra poskytuješ svojej Cirkvi vytrvalosť a odvahu; daj, aby nás svojím orodovaním posilňovali a svojím príkladom povzbudzovali k stálosti vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Masima - Svätí Boží služobníci