20.4.26
Svätá Agnesa z Montepulciana
Abatišu, mystičku a divotvorkyňu svätú Agnesu z Montepulciana si pripomíname 20. apríla. Svätica bola od raného detstva povolaná k hlbokému spojeniu so svojím nebeským Ženíchom a bola odmenená bohatými mystickými milosťami a darom konať zázraky. Poslúchať ju dokonca museli aj pekelní duchovia.
Pri čítaní životopisov svätých neraz žasneme nad spôsobmi, akými pôsobí Duch Svätý, aby priviedol duše k úplnému spojeniu s Bohom. V živote Agnesy z Montepulciana nenechalo na seba Božie volanie dlho čakať. Pri jej narodení 28. januára 1268 sa na mieste zázračne rozsvietilo niekoľko sviečok s božským plameňom, oznamujúcim veľké poslanie dievčaťa, ktoré svojimi cnosťami osvieti duše.
Štvorročná Agnesa sa naučila modliť Otče náš a Zdravas‘ Mária a už v tomto útlom veku sa namiesto detských hier radšej uťahovala so samoty, aby sa mohla rozprávať s Bohom. Priťahovaná hlasom, ktorý počula šepkať v hĺbke srdca, už v šiestich rokoch prosila rodičov o dovolenie vstúpiť do kláštora.
Rodičia jej to pre jej nízky vek vyhovorili, ale bolo jej povolené občas navštíviť sestry v montepulcianskom kláštore. Raz, keď prechádzala okolo kopca blízko hradieb mesta, Agnesu napadli diabli v podobe vrán a zúrivo krákali, pričom ju zobákmi a pazúrmi udierali do hlavy. V blízkosti stál nevestinec, ktorý bol neskôr zničený a namiesto neho sa postavil kláštor, ktorý založila Agnesa. Pekelní duchovia akoby predvídali škody, ktoré im spôsobí.
Táto udalosť veľmi znepokojila jej rodičov. Agnesa im navyše povedala, že podobné veci sa budú stávať, ak jej naďalej budú brániť naplniť jej povolanie. Ustrašení rodičia sa rozhodli počúvnuť Božie plány a zverili svoju dcéru rehoľnému životu. A tak deväťročná dievčinka vstúpila do kláštora "žobravých sestier" v Montepulciano. Toto pomenovanie si vyslúžili, pretože z pokory nosili škapuliar z hrubej vrecoviny.
Hoci Agnesa pochádzala z bohatého rodu, svoje šťastie našla v postení, modlitbe, pokání a radostnom plnení pravidiel rádu. Pre ostatné sestry sa stala anjelským príkladom, keď žasli nad jej vysokým stupňom horlivosti a cnosti i poslušnosti.
Raz ich navštívil biskup a očarený Agnesou dal rehoľníčkam túto radu: "Matky, dávajte pozor na výchovu tohto dieťaťa, lebo jej meno bude pre vlasť rovnako slávne ako svätica s rovnakým menom pre Rím."
Agnesa, odmenená nespočetnými mystickými milosťami, prežívala svoj modlitebný život v neustálej extáze. Na miestach, kde sa modlila, zvyčajne vyrastali ruže a ľalie, vyžarujúce príjemnú a výnimočnú vôňu. Stávalo sa aj, že keď sestry vošli do kaplnky, kde sa Agnesa modlila, nachádzali ju ponorenú do extázy a plášť mala posiaty bielymi zrnkami, podobnými manne. Ohromená takýmito nadprirodzenými javmi nedokázala pred ostatnými sestrami skryť plamene lásky k Bohu, plápolajúce v jej srdci.
V deň, keď zložila sľuby a prijala závoj v Procene, bola kaplnka naplnená tou istou mannou zoslanou z neba, ktorá padala v podobe malých krížikov, ktoré symbolizovali prijatie Ukrižovaného sebaobetovaním jeho milujúcej snúbenice.
Inokedy, keď sa na sviatok Nanebovzatia Panny Márie modlila v kláštornej kaplnke, zjavila sa jej Božia Matka s dieťaťom Ježiškom v náručí a vložila do jej náručia svojho Syna. Agnesa, hlboko dojatá a naplnená radosťou, prosila Božské Dieťa, aby zostalo pri nej, alebo aby ju vzalo so sebou. Čas na naplnenie jej túžby však ešte nenastal a Panna Mária si potom vzala Dieťa späť do svojho náručia.
Keď Agnesa pobadala, že Božské Dieťa sa chystá odísť, sňala mu malý krížik, ktorý mal na krku so slovami: "Keď už odchádzaš, zanechaj mi aspoň pamiatku na tento deň." Panna Mária sa usmiala nad touto zbožnou "krádežou" a zmizla, pričom nechala Agnesu ležať na zemi, pevne zvierajúc malý krížik v ruke.
Štrnásťročná Agnesa odišla zo svojho prvého kláštora a založila si nový kláštor v meste Proceno, kde sa hneď stala známou svojou cnosťou, získala si obdiv a dôveru obyvateľov. Mnohí ľudia si priali, aby bola napriek mladému veku vymenovaná za priorku kláštora a zariadili potrebné výnimky. Agnesa tak teda prv, než dovŕšila pätnásť rokov, dostala úrad riadiť ostatné sestry.
Agnesa sa považovala za nehodnú tejto funkcie a zdvojnásobila svoje modlitby a obety, požívala iba chlieb a vodu, za posteľ si zvolila studenú zem a kameň sa stal jej vankúšom.
Vytrvalou modlitbou dosiahla všetko, o čo Boha prosila. Keď si raz priala relikviu zo svätých miest, kde žil Ježiš a vylial svoju Najdrahšiu krv, silný vietor jej naplnil dlane prachom a anjel jej priniesol hrudky hliny, nasiaknutej Ježišovou krvou. A akoby to nestačilo, krátko nato jej anjel dal kúsok hlinenej misy, v ktorej Panna Mária kúpala dieťa Ježiša.
Bola veľmi oddaná Eucharistii, cítila neustálu príťažlivosť k Ježišovi v hostii a využívala každú minútu, ktorú by mohla stráviť pred svätostánkom. Keď nemohla prijať sväté prijímanie z rúk kňaza, často jej ho podali samotní anjeli.
Jej vrúcne modlitby však viac než jej duchovnému prospechu, prospievali ľuďom vôkol nej, bola jej daná moc aj vyháňať démonov. V susednom meste Proceno žil posadnutý muž, ktorého správanie bolo nebezpečné. Pretože mu žiadny kňaz v okolitom kraji nedokázal pomôcť, zúfalí príbuzní, túžiac po jeho uzdravení, sa rozhodli obrátiť na svätú opátku, ktorej zázraky boli známe.
Uvedomili si však, že muža k nej nebude možné priviesť, preto poprosili Agnesu, aby išla s nimi do domu nešťastníka. Len čo svätica vstúpila do mesta, pyšný a šialený démon začal násilne váľať telo posadnutého. Potom, keď svätá rehoľníčka vstúpila na prah domu, začula zbabelé a skľúčené diablovo kňučanie: "Nemôžem zostať, lebo vošla panna Agnesa!" Potom bol postihnutý muž oslobodený.
Agnesa denne napredovala v duchovnej dokonalosti bez toho, aby sa nechala pohltiť pozemskými starosťami. Nedostatok peňazí, či chleba neboli pre nebojácnu abatišu prekážkou, zoči-voči takýmto materiálnym problémom sa obracala so svojimi prosbami na Boha a bolo jej vyhovené.
Po prorockom videní, ktoré jasne ukázalo, že Boh chce, aby bol na kopci Montepulciano, kde ju napadli vrany, založený nový dom, odišla Agnesa s niekoľkými rehoľníčkami, aby tam založila kláštor pod správou svätého Dominika. Po tom, ako získala potrebné dary, kúpila celý vrchol kopca, na ktorom bol okrem kláštora postavený aj kostol, zasvätený Panne Márii.
Horlivá abatiša sa svojimi napomenutiami a príkladom snažila povzbudiť svoje sestry, aby sa bezpodmienečne odovzdali Kristovi a zároveň im naďalej pomáhala konať zázraky. Raz jedna rehoľníčka oslepla, aby nemusela kvôli liečbe odísť z kláštora, Agnesa jej vrátila zrak slovami: "Ježiš a ja si želáme, aby si odteraz neplakala týmito očami nad časnými prácami, alebo nešťastím, ale len z lásky k Bohu, opúšťajúc všetky pozemské pripútanosti a udržiavajúc si srdce slobodné pre lásku k Božskému Ženíchovi."
Inokedy, keď jednu nedeľu modlila, anjel jej podal kalich so slovami: "Pi, Kristova nevesta, tento kalich, ktorý za teba pil aj náš Pán." Svätá opátka po tomto zjavení ťažko ochorela a ten, ktorý ju kedysi dávno povolal k životu plnému bojov a ako deväťročnú ju požiadal, aby vytrvala vo svojich dobrých predsavzatiach aj napriek odporu rodičov, ju teraz pozval, aby ho sprevádzala na vrchol Kalvárie a spojila sa s ním prijatím nových utrpení.
Rehoľné sestry ju požiadali, aby sa išla zotaviť do termálnych kúpeľov Chianciana. Keď tam Agnesa ponorila nohy do vody, aby sa okúpala, miesto sa naplnilo tajomnou mannou, padajúcou z neba a zároveň tam začal vyvierať nový prameň, ktorý sa pre zásluhy svätice stal zdrojom uzdravenia mnohých chorých, ktorý pomenovali Prameň svätej Agnesy.
Agnese síce kúpele nepomohli, ale vykonala tam zázrak. Jednoduchým prežehnaním tela vzkriesila chlapca, ktorý sa utopil. Svätica sa vrátila do kláštora a jej utrpenie sa znásobilo. 20. apríla 1317 ukončila svoju púť v tomto živote a odišla do večnosti.
Prv než sa stihla rozšíriť správa o jej smrti, priblížila sa na svitaní k bráne kláštora žena, postihnutá ťažkou chorobou a prosila, aby mohla vidieť mŕtvu opátku. Rozčarovaným sestrám povedala, že v noci mala videnie, v ktorom jej svätá Agnesa, naplnená svetlom a obklopená anjelmi povedala, že keď sa dotkne jej tela, bude uzdravená. Chorú k nej teda pustili a skutočne sa uzdravila.
Podobné príhody sa opakovali ešte niekoľko dní po jej smrti. Z jej tela sa začala šíriť nebeská vôňa, ktorá prenikala do celého kláštora a z jej tela vychádzal v bohatom množstve veľmi sladko voňavý balzam.
Svätá Katarína Sienská prechovávala k svätej Agnese hlbokú úctu, pretože Pán jej zjavil, že v nebi budú spoločníčkami. Počas jednej zo svojich návštev Montepulciana, pri ktorej si chcela uctiť telesné pozostatky svätice, sa Agnesina noha začala zázračne pohybovať a zdvihla sa, aby sa stretla s perami, ktoré ju s úctou pobozkali.
V takej polohe svätá rehoľníčka zostala - s jednou nohou mierne zdvihnutou vo vzduchu, ako pamiatka na túto úžasnú udalosť. Dodnes, s čiastočne neporušeným telom si ju možno uctiť vo svätyni v Montepulciano s jednou nohou mierne zdvihnutou. Svätá Agnesa tam pomohla nespočetným dušiam zázračnými fyzickými aj duchovnými uzdraveniami.
Bože, ktorý si často ráčil pokropiť svoju svätú pannu Agnesu nebeskou rosou a ozdobiť miesta jej modlitby rozličnými, čerstvo kvitnúcimi kvetmi, milosrdne daj, aby sme boli na jej príhovor pokropení neutíchajúcou rosou tvojho požehnania a boli sme schopní prijať plody nesmrteľnosti. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Žiadne komentáre: