23.4.26
Svätý Vojtech stal namiesto kniežaťa biskupom
Kedysi dávno stál pri vtoku rieky Cidlina do Labe neďaleko Poděbrad rozsiahly a pevný hrad Libice. Tam sa v začiatkom roku 956 narodil v januári svätý Vojtech, ktorého si v liturgickom kalendári pripomíname 23. apríla.
Vojtech sa narodil do bohatého rodu Slavníkovcov s rozsiahlym panstvom, siahajúcim až ku Krakovu. Jeho matka Střezislava, pochádzajúca zo slávneho slovanského rodu, vychovávala svojich päť synov v Božej bázni, okrem Vojtecha. Ten totiž už odmala vynikal neobyčajnou zbožnosťou a ušľachtilosťou.
Ako každí iní rodičia snívajú či plánujú budúcnosť svojho dieťaťa, tak bolo aj v prípade Vojtecha. Rozhodli sa, že raz sa stane hlavou rodu a na kniežacom pražskom dvore dosiahne veľký vplyv pri riadení zemských záležitostí. Božím dopustením však Vojtech ťažko ochorel. Rodičia, nevediac si rady, ho preto v hradnom chráme zasľúbili pri oltári Panny Márie Božej službe. V tom okamihu nastal obrat a chlapec sa na úžas všetkých uzdravil. Rodičia nezabúdali na sľub, ktorý dali a povzbudzovali jeho ducha i srdce, aby sa z neho stal kňaz.
Jeho prvým učiteľom bol benediktínsky kňaz Radla, od ktorého sa Vojtech naučil latinčinu tak dokonale, že okrem zvyčajných modlitieb odriekaval naspamäť celý žaltár. Potom odišiel Vojtech v roku 972 do Magdeburgu, aby si tam doplnil vzdelanie a tiež tam prijal birmovanie. V tom čase tam pôsobil arcibiskup svätý Adalbert, ktorý otcovsky bdel na Vojtechom a pri birmovke mu dal svoje meno. Preto sa svätý Vojtech nazýva aj Adalbert.
Keď mu v roku 981 zomrel otec, vrátil sa domov, ale na Libnici zostal len krátko. Odišiel do Prahy, kde ho vtedajší biskup Dětmar vysvätil na poddiakona a prijal ho do zboru duchovenstva pri svojom katedrálnom chráme.
Pražský biskup Dětmar však o rok neskôr, 2. januára 982 zomrel a vtedy bol Vojtech zvolený za pražského biskupa. Hoci sa tejto voľbe bránil, nakoniec sa podrobil a odišiel do Talianska, kde sa zdržiaval mohučský arcibiskup Viligis, ktorému bolo v tom čase podriadené pražské arcibiskupstvo a v roku 983 tam Vojtecha, v meste Verona, vysvätil Vojtecha na biskupa.
Nový biskup sa vracal do vlasti a všade, kade sa uberal ho českí obyvatelia vítali s jasotom. Keď došiel na Prosek, vítala ho celá Praha a Vojtech odtiaľ, až do chrámu svätého Víta kráčal celú cestu bosý. Keď prebral biskupský úrad, ešte viac sa v ňom prebudili pokora, zbožnosť a dobročinnosť. Svoj príjem rozdeľoval na štyri rovnaké časti - jednu použil na potreby chrámu, druhú na stravu duchovenstva, tretiu rozdelil medzi chudobných a štvrtú si ponechal pre svoje potreby. A každý deň hostil dvanásť chudobných starcov, ktorým sám posluhoval.
Svoje povinnosti vykonával s neobyčajnou horlivosťou, navštevoval kostoly svojej rozsiahlej diecézy a všade spovedal, kázal a staral sa, aby sa mládež vychovávala v božej bázni. Jeho apoštolská horlivosť sa však postretla s neúspechom, pretože jeho zverencom sa nepáčilo, že brojí proti pohanským zvykom, ktoré boli vtedy v Čechách silne zakorenené.
Biskup však nemohol mlčať, keď videl, že prekvitá mnohoženstvo, zajatci sa predávajú židom, v nedeľu a počas sviatkov sa v mestách a dedinách konajú hlučné trhy. Nedokázal privrieť oči ani nad kňazmi bez morálky, ani nad kniežaťom Boleslavom II., ktorý sa spolčoval s pohanmi, prinášajúcimi do Čiech pohanských bôžikov. Toto všetko ho prinútilo odísť v roku 987 do Ríma, kde ho pápež Ján XV. zbavil biskupského úradu.
Z Ríma sa potom Vojtech vydal do Svätej zeme, a keď sa vrátil, zdržal sa u benediktínov na Monte Cassino a neskôr aj u svätého Nila v južnom Taliansku. Keď sa napokon vrátil do Ríma, vstúpil k benediktínom a prežil tam dva najšťastnejšie roky svojho života.
Čechom však chýbal a tak sa Boleslav II. vydal do Ríma k pápežovi so zvláštnym posolstvom. Vojtech následne na prianie pápeža opustil kláštorné zátišie a v roku 993 sa vrátil do Prahy aj s dvanástimi benediktínmi, kde bol prijatý s veľkou radosťou a slávou. Všetci kňazi mu sľubovali poslušnosť a Boleslav II., aby si ho získal, mu priznal právo rozlučovať sobáše, uzatvorené proti cirkevným predpisom a všade, kde to uzná za vhodné, nech stavia kostoly.
Vojtech potom vykonal veľkú návštevu svojej rozsiahlej diecézy, pobudol aj v Nitre a Krakove, kde horlivo kázal, no keď sa vrátil späť do Prahy, zistil, že veľké nádeje, ktoré vkladal do svojich krajanov, boli márne. Kým bol totiž na apoštolskej ceste, mocný rod Vršovcov sa znepriatelil s jeho príbuznými Slavníkovcami a v nenávisti mali aj Vojtecha. Vo svojich intrigách sa postavili proti nemu, keď sa zastal manželky jedného z nich, ktorú obvinili z manželskej nevery a útočisko hľadala v chráme svätého Jiří.
Hoci jej cirkevný zákon tam zaručoval bezpečie, Vršovci na to nedbali a robiac si posmech z Vojtecha, odtrhli nešťastnicu od oltára a potom ju sťali. Vojtech potom vydal kliatbu na Kochana, starostu rodu Vršovcov a tí potom, majúc silnú oporu v Boleslavovi II., robili biskupovi také príkoria, že sa znovu vydal do Ríma, kde sa v roku 995 vzdal pražského biskupstva a uchýlil sa do samoty k benediktínom v Aventine.
Český ľud však ťažko niesol jeho odchod a rozvážnym činiteľom docvaklo, že cudzina bude mať o ich národe čudnú mienku, keď vo vlasti nevydrží český biskup. Začali teda naliehať na mohučského metropolitu, aby prinútil Vojtecha k návratu do Prahy.
Pápež Gregor V. vypočul metropolitu, a dosiahol, že Vojtech bol odhodlaný vrátiť sa, ale s podmienkou, že ak znovu narazí na odpor, pôjde ako misionár k Slovanom v severských krajinách. Medzitým došla správa, že Vršovci prepadli Slavníkovcov na Libnici, a celý rod vyhubili.
Vojtech už nevidel zmysel vrátiť sa, uchýlil sa do Poľska, kde ho knieža Boleslav Chrabrý vzal pod svoju ochranu. Aby mal Vojtech čisté svedomie, odtiaľ potom odkázal Čechom, či stále trvajú na tom, aby sa k nim vrátil ako biskup. Dostal uštipačnú odpoveď a tak sa na jar v roku 997 vydal s dvoma benediktínmi hlásať na sever evanjelium Prusom, ktorí ho však rozhodne odmietli.
Napadla mu myšlienka odísť k Luticom, ale neďaleko mesta Královce vstúpil 23. apríla 997 na Romovské pole, aby si trochu oddýchol. Prusi považovali toto miesto za posvätné a tak sa rýchlo prihnali, udreli ho veslom a prebodli oštepmi, až nakoniec narazili jeho hlavu na kôl.
Boleslav Chrabrý potom jeho telo vykúpil a pochoval ho v Hnězdne, odkiaľ bolo telo v roku 1039 prevezené do Prahy, kde odpočíva dodnes.
Svätý Vojtech, verný služobník Krista, ty, ktorý si opustil svetskú slávu, aby si kráčal cestou Evanjelia, oroduj za nás pri tróne Najvyššieho. Tvoje srdce horelo láskou k Bohu i k ľuďom, pomáhal si chudobným, napomínal mocných, v pravde si stál pevne, aj keď si trpel odpor a vyhnanstvo. Daj, nech aj my s odvahou bránime dobro a spravodlivosť.Ty si niesol Kristovo svetlo k pohanom, neľakal si sa temnoty ani smrti. Vo svojej poslednej chvíli si vydal svedectvo o láske, ktorá premáha hriech i nenávisť. Vypros nám silu žiť čisto, milovať úprimne a neúnavne hlásať radostnú zvesť spásy. Pomáhaj našim národom zostať vernými viere, ktorú si s odvahou zasieval aj v ťažkých časoch.Svätý Vojtech, patrón našich krajín, neopusť nás v boji s pokušením, vedieť nás k pokore, k službe a k svätosti, aby sme raz mohli spolu s tebou chváliť Boha naveky. Amen.
Žiadne komentáre: