27.3.26
Vyvolený Boží nástroj, svätý Rupert
Svätý Rupert, ktorého si Cirkev pripomína 27. marca, je jedným z vyvolených Božích nástrojov, ktorými Božie milosrdenstvo zachránilo celé národy od večnej záhuby a rozšírilo medzi nimi vieru a cnosti.
Svätec pochádzal z kráľovského rodu Merovingo vo Francúzsku, ale okrem toho, že bol šľachtic, od mladosti sa vyznačoval zbožným životom a láskou k Bohu, umŕtvovaním, panenskou čistotou a miernosťou, a bol veľmi štedrý voči chudobným. Aj preto sa vďaka jeho cnostiam stal okolo roku 596 biskupom vo Vorms, za ktorým chodilo množstvo ľudí, aby počúvali slová večného života.
Bol biskupom nielen pre "obyčajných" ľudí, ale svoj hlas nešetril ani kázaním vznešeným pánom, ktorí namiesto toho, aby boli pre ostatných príkladom cnosti, sa zahrabali vo všelijakých neprávostiach. Rupert karhal ich bezbožný život, ale "poslucháči" namiesto polepšenia svojho života zanevreli na biskupa, začali ho prenasledovať a keď našli spriaznencov aj v bludároch, spojili sa s nimi proti biskupovi Rupertovi a tak musel Vorms opustiť.
V tej dobe panoval v Bavorsku vojvoda Theodo II., ktorý bol svätým Emerámom poučený o viere, ale ešte nebol pokrstený. V kraji však ešte mnoho veľmožov a poddaných boli oddaní modloslužbe a hoci si vojvoda veľmi prial, aby sa stali kresťanmi, nemal poruke kresťanského kňaza, ktorý by im ohlasov Evanjelium.
Keď sa potom dozvedel o biskupovi Rupertovi, poslal za ním popredných šľachticov, aby mu tlmočili jeho pozvanie do Bavorska, aby obrátil jeho ľud na kresťanskú vieru. Rupert sa tam hneď nerozbehol, najprv tam poslal niekoľkých duchovných na prieskum, zistenie, či je v tamojších srdciach dobrá, úrodná pôda na prijatie Evanjelia. Keď sa potom vrátili s dobrou správou, vydal sa do Regensburgu, kde ho vojvoda Theodo so svojím dvorom vrúcne privítal.
Rupert našiel v Regensburgu skutočne dobrú pôdu, zanedlho obrátil na kresťanstvo mnohých veľmožov, vojvodovu sestru Regintrudu, a pokrstil celú Theodovu rodinu. Z mesta vychádzal svätý biskup aj do okolia, neskôr prešiel celú krajinu a neúnavne zapudzoval tmu nevery a povier. Aby ľudia mohli k nemu prichádzať, postavil si pri jazere Vallersee malý príbytok s kostolíkom.
Keď sa raz ocitol v nádhernom širokom údolí Soľnohradských hôr, ktorým pretekala rieka, našiel na brehu ruiny niekdajšieho hradu, ktorí kedysi dávno postavili Rimania a rozhodol sa tu usadiť. Vojvoda Theodo mu vďačne daroval miesto i okolitý pozemok a Rupert za pomoci svojich kňazov a novoobrátených kresťanov tam postavil k úcte svätého Petra nádherný chrám, s niekoľkými vedľajšími budovami. Zakrátko sa popri nich začali stavať domčeky, a počet nových osadníkov sa tak rozšíril, až vzniklo nové mestečko Soľnohrad.
Obyvateľov neustále pribúdalo a hoci mal svätý biskup snahu získať pre Krista celé rozsiahle Bavorsko, sám na to nestačil, ani počet jeho pomocných kňazov. Preto sa rozhodol vrátiť sa do Francúzska, odkiaľ si priviedol dvanásť kňazov, ktorých potom rozdelil po celej krajine, aby dobre obrábali Pánovu vinicu.
Ich práca prinášala skutočne dobrú úrodu. Kam prišli, tam sa rodili kresťanské obce a stavali sa kostoly, a Rupert v nich ustanovoval duchovných pastierov. V samotnom Soľnohrade založil aj veľký kláštor, v ktorom sa vychovávali budúci kňazi a na jednom vŕšku dal postaviť tiež kláštor pre rehoľníčky svätého Benedikta, ktorých predstavenou sa stala jeho sestrenica Ehrentruda.
Rupert zostal až do vysokého veku verným pracovníkom v Pánovej vinici a keď cítil, že sa blíži jeho posledná hodinka, ešte raz prešiel celé svoje rozsiahle biskupstvo, napomínal obce k vernosti Pánovi Ježišovi, a duchovenstvo k horlivému plneniu svätých povinností.
Na Veľkú noc, 27. marca 628, pohnuto slúžil naposledy svätú omšu a sám si podal najsvätejší pokrm na cestu do večnosti. Keď sa potom vrátil z bohoslužby domov, zavolal k sebe duchovenstvo, opäť ich napomenul k zbožnosti a ustanovil svätého Vitalisa za svojho nástupcu.
Pri jeho smrteľnom lôžku stála aj jeho zbožná sesternica Ehrentruda, ktorej v poslednom okamihu povedal: "Modli sa za mňa, milá sestra, moja hodinka prichádza." Uslzená Ehrentruda sa vrhla na kolená a prosila ho, aby orodoval za ňu v nebi, aby aj ju Pán čím skôr k sebe povolal. Rupert jej to prisľúbil a potom s veselou tvárou odovzdal Bohu svoju dušu.
Keď sa potom Ehrentruda krátko po jeho smrti modlila, počula hlas, ktorý ju volal. O niekoľko dní aj ona sladko usnula v Pánovi a tiež sa uctieva ako svätá.
Svätý Rupert, apoštol a budovateľ Cirkvi, ty si s múdrosťou a odvahou šíril svetlo Evanjelia a zakladal živé spoločenstvá viery. Vypros nám misionárskeho ducha, lásku k Božiemu slovu a schopnosť vidieť a rozvíjať dary, ktoré Boh vložil do našej krajiny a jej ľudu. Amen.
Masima - Príbehy svätých
Žiadne komentáre: