19.7.26
Mučeník, sudca a zázračný pracovník, prorok Eliáš
Starozákonný prorok Eliáš, ktorého si Cirkev pripomína 20. júla, sa stal vzorom bojovníka proti bezbožnosti a predchodcom kresťanského mníšstva a askézy. V ľudovej zbožnosti ho považovali za divotvorcu a pomocníka v naliehavých záležitostiach, najmä pri zlom počasí.
Keď chce Boh prehovoriť v priebehu dejín, komunikuje so svojimi najbližšími priateľmi, prorokmi, neomylnými hlásateľmi svojej vôle. A pretože ľudská vôľa sa nie vždy zhoduje s božskou, proroci mali ťažkú úlohu - museli bojovať proti modloslužbe, čeliť nenávisti a stať sa pochodňou vernosti a mučeníctva. Jedným z takýchto horiacich knôtov bol Eliáš, ktorý vtrhol do dejín vyvoleného ľudu s jasným volaním vernosti.
Izrael v tom čase prechádzal vážnymi ťažkosťami. Kráľovstvo prechádzalo z jednej nestabilnej situácie do druhej, až sa dostalo pod vládu neistého a neverného muža, ktorý bol podľa Písma ešte horší ako všetci jeho predchodcovia. Volal sa Achab. Oženil sa s pohankou, čím spáchal zločin, ktorý zakázal sám Boh kvôli nebezpečenstvu modlárstva. Jeho manželka Jezábel mala naňho veľký vplyv a Achab zanedlho zaviedol do chrámu, ktorý postavil, aj úctu k Baalovi. A tak zasľúbenú zem pustošil obrovský trest kvôli hriechu jej obyvateľov.
Jediným riešením situácie bolo trpké riešenie, ktoré sa Eliáš nebál vykonať a ako Boží muž prikázal oblakom, aby prestali prinášať dážď. Svätý Ambróz v tom videl "spravodlivý trest na primerané potlačenie nedostatku zdržanlivosti, ktorý zatvára nebesia pred bezbožnými, ktorí poškvrnili veci zeme", ako to komentoval.
Eliáš v tomto medziobdobí dorazil na Boží príkaz do Sidonskej Sarepty, kde podrobil vdovu, ktorá ho hostila, veľkej skúške dôvery, keď videla zomierať svojho syna a Eliáš vykonal prvé vzkriesenie, opísané v Písme (1Kr 17, 17 - 24). Pán vypočul Eliášovu modlitbu a chlapcov život bol obnovený.
Sucho, ktoré prorok vyhlásil, trvalo celé tri roky a až potom mu Boh prikázal, aby išiel k Achabovi, možno v nádeji, že tento zlý panovník odstúpi od svojho rozhodnutia. Stal sa však opak, namiesto toho, aby sa Achab "spamätal", ešte obvinil Eliáša, že je hubiteľ Izraela. Eliáš, mu odvetil tým, že zavolal Jezábeliných prorokov k obeti na vrchu Karmel, aby jasne ukázal, kto je pravý Boh.
Achab teda zhromaždil všetkých Baalových prorokov na určenom mieste, kde dorazil aj prorok Eliáš. Štyristopäťdesiat mužov stálo proti jednému. Eliáš sa potom obrátil k všetkému ľudu a spýtal sa ich, dokedy "budú hrať na dve strany"? A tvrdo dodal, že ak je Pán Bohom, nech idú za ním, ak Baál, nech chodia za ním. Ale všetci mlčali. Horu Karmel zahalilo ticho, ktoré Eliáš prelomil návrhom, aby im dali dvoch býkov. "Obe skupiny" toho svojho býka rozsekajú, položia na drevo, ale nezapália oheň. On bude vzývať meno Pánovo a jeho protivníci nech vzývajú svojho Boha. A Boh, ktorý odpovie ohňom, je Boh. Ľudia s jeho návrhom súhlasili a začali sa prípravy.
Baalovi kňazi rýchlo pripravili býka a ráno sa začali modliť. Tancovali, spievali, prosili, ale nič z toho neprebudilo kanaánske božstvo. Po niekoľkých hodinách sa im Eliáš začal posmievať, aby kričali hlasnejšie, veď je to boh; možno má nejakú prácu, alebo sa utiahol či odcestoval, a možno spí, nech kričia hlasnejšie, aby sa zobudil. Na pyšných kňazov pôsobili jeho slová ako olej do ohňa, ešte viac sa rozkričali a keď ani to nepomohlo, mečmi a oštepmi si rezali telá, až boli zaliati krvou. Baal však ani tak neodpovedal.
Eliáš zastavil ich vzývanie boha tým, že ich zavolal k sebe. Keď všetci k nemu prišli, opravil zborený Pánov oltár, okolo ktorého vykopal jarček. Rozsekaného býka poukladal na drevo a vyzval svojich protivníkov, aby nabrali štyri vedrá vody a naliali ju na obetu a na drevo. Tento postup im prikázal urobiť trikrát. Nastal čas obety a Eliáš sa začal modliť.
Okamžite zostúpil Pánov oheň a pohltil nielen obetu, ale kamene oltára, ale tiež vodu okolo neho. Pán vypočul modlitbu spravodlivého, ľudia sa vrhli na zem so zvolaním: "Pán je Boh! Pán je Boh!" a Baalovým prorokom zostali oči pre plač. A zatiaľ čo ľudia uctievali pravého Boha, Eliáš prikázal pochytať všetkých stúpencov Baala, ktorých potom zaviedol k potoku Kišon a tam ich dal pobiť.
Keď bolo všetkému koniec, prorok povedal Achabovi, aby jedol a pil, lebo už počuť šum dažďa. On potom vystúpil na vrchol hory Karmel a poklonený sedemkrát poslal svojho sluhu pozrieť sa smerom k moru. Na siedmy raz sluha zvolal, že od mora vystupuje obláčik veľký ako mužská dlaň. Eliáš varoval kráľa, aby sa ponáhľal, aby ho po ceste nezastihol dážď.
Cirkevní autori sa zhodujú s tým, že malý oblak - ktorý ohlasoval prudkú búrku - spájajú s narodením Panny Márie, ktorá mala priniesť na zem záplavu milostí a samotného Bohočloveka. Prvé bolo ovocím trestu; druhé nesmierneho odpustenia. Predobraz Márie sa objavilo na obzore hneď po porážke modlárstva. Po hrdinskom čine vernosti pravému náboženstvu udeľuje Boh dejinám dovtedy najväčšiu odmenu: prísľub Matky pre osirelých ľudí.
Vráťme sa k Achabovi. Keď sa vrátil domov, svojej žene Jezábel, ktorú počúval na slovo, všetko vyrozprával do detailov. Nasupená kráľovná poslala prorokovi nasledujúci odkaz: "Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!" A Eliáš sa zľakol a utiekol.
Tí, ktorých Boh miluje, sú skúšaní zvláštnym spôsobom a nebolo tomu inak ani u Eliáša. On, ktorý čelil nenávisti celého národa, ktorý pomstil Pánovu česť na Karmeli, stelesňoval nezlomnú vernosť, zraz utiekol pred ženou.
Došiel do Bersaby, kde vyčerpaný cestou aj skúškou, sa zrútil pod borievku a prosil Pána, aby si vzal jeho život, lebo nie je o nič lepší ako jeho otcovia. Bol zmätený - hoci bol verným mužom Pána, napriek tomu cítil zlyhanie. Dlhá cesta úteku ho skutočne veľmi vyčerpala a tvrdo zaspal.
Počas jeho hlbokého spánku mu anjel Pána dvakrát podal chlieb a krčah vody. Najmä druhý pokrm mu dal silu kráčať štyridsať dní a nocí k vrchu Horeb. V tomto tajomnom jedle vidia cirkevní komentátori predobraz Eucharistie, takže Eliáš sa tak stal prorokom dvoch pokladov: Panny Márie a jej Božského Syna.
Keď napokon došiel na vrchol Horebu, Pán mu v jaskyni, v ktorej Eliáš prenocoval, prikázal, aby vyšiel a postavil sa pred Pána. Vtedy víchrice lámali skaly, nasledovali zemetrasenia, ktoré vystriedal oheň, ale Boh v nich nebol. Až keď nastal tichý, lahodný šum, prechádzal okolo Boh Izraela a pýtal sa: "Čo tu robíš, Eliáš?" Odpovedal mu, že je naplnený horlivosti za Pána, Boha zástupov, lebo synovia Izraela Ho opustili a Jeho prorokov usmrtili. Zostal sám a teraz ho prenasledujú, aby aj jemu vzali život.
Boh ho nato poslal do Damasku, kde mal pomazať dvoch kráľov a jedného muža za proroka namiesto seba. Cestou sa stretol s Elizeom, ktorého podľa Pánových pokynov pomazal za proroka; obliekol mu svoj plášť a nový učeník, zriekajúc sa všetkého, ho nasledoval. Stretnutím týchto dvoch prorokov sa Eliášovo pozemské poslanie blížilo ku koncu.
V momente rozlúčky sa Eliáš pýtal Elizea, čo má preňho urobiť prv, než bude od neho vzatý a prorok si vypýtal "dvojnásobný podiel" na Eliášovom duchu. A kým sa rozprávali, oddelili ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš v ohnivom víre vystúpil do neba.
Žiadne komentáre: