10.7.26
Namiesto pomsty zvolil odpustenie, svätý Ján Gualbert
Veľká svätosť Jána Gualberta, ktorého si Cirkev pripomína 12. júla, sa začala jediným aktom sebazaprenia. Mladý Florentín, ktorý z lásky ku Kristovi odpustil vrahovi svojho brata, prijal benediktínsky rehoľný život a neskôr založil rád Vallumbrosan neďaleko Fiesole v Taliansku.
V šľachtickom paláci bola napriek zapáleným sviecam tma a namiesto veselého hodovania všade vládol smútok. Pán domu prišiel o syna Huga a Ján o staršieho brata, ktorého zavraždil akýsi mladík z neznámej príčiny.
"Nájdem ho, aj keby som ho mal vyhrabať spod zeme!" zastrájal sa Jánov otec a prudko sa zvrtol k synovi: "Ani ty nezaháľaj! Využi každú príležitosť na pomstu!"
Ján si dobre zapamätal otcove slová a kade chodil, tam mal oči doširoka otvorené. Na Veľký piatok sa vybral k benediktínskemu kláštoru, a vtedy sa naňho "usmialo šťastie". Nečakane narazil na hľadaného brata. Cesta, na ktorej sa stretli, bola taká úzka, že vrah nemal šancu na únik. Nemal ani žiadnu zbraň, ktorou by sa mohol obrániť, ustrašený padol pred Jánom na kolená a so zopnutými rukami zvolal: "Pre lásku nášho Pána Ježiša Krista, ktorý dnes zomrel, zmiluj sa nado mnou a ušetri môj život."
Ján, ktorý už mal vytasený meč, a bol pripravený na vraha zaútočiť, sa náhle zastavil. "Nie, ty si zabil môjho brata, tak musíš tiež zomrieť. Ale nechcem si svoje ruky zašpiniť tvojou krvou. Odovzdám ťa sudcovi, ten nech ťa súdi ako vraha."
Sluha, ktorý bol hľadaným vrahom, vo svojom smrteľnom strachu hovoril: "Ach nie, milý pane, prosím vás, poďte so mnou hore do kláštora. Tam visí kríž. Keď vám dá kríž znamenie, urobte podľa svojej vôle."
"Zdá sa mi, že si medzitým prišiel medzi kazateľov. Dobre, poď teda so mnou!"
Keď prišli do kostola mníchov, vyhľadali kríž, namaľovaný na doske, a obaja si pred neho kľakli a mladý šľachtic vyriekol: "Môj Pane Ježišu Kriste, ak mám vrahovi odpustiť, daj mi znamenie!" Namaľovaný kríž sa vtedy k nemu naklonil, čoho svedkami sa stalo mnoho ľudí, ktorí boli na pobožnosti v kostole. Otrasený Ján objal toho sluhu. "Pokoj s tebou, milý brat." Potom išli obaja do kláštora a prosili opáta o prijatie.
Hoci sa Ján Gualbert narodil urodzeným rodičom a bol vychovaný v kresťanskej viere, až do svojho obrátenia viedol svetský život a oddával sa ľahkomyseľným radovánkam. Potom ho ale Boh uchopil zmieneným zážitkom, Ján sa úplne obrátil a odvrátil sa od sveta.
Nečakaný zázrak s nakloneným krížom urobil na Jána hlboký dojem a božská milosť naňho zapôsobila takou silou, že sa hneď odobral do kláštora svätého Miniasa a prosil opáta, aby ho prijal medzi rehoľníkov.
So svojím úmyslom sa priznal aj otcovi, ktorý sa mu v jeho kroku snažil všemožne zabrániť, keď sa plný smútku, že teraz má stratiť druhého syna, oboril na kláštor, aby ho násilím priviedol späť. Ján utiekol do kostola, pri oltári položil na seba obnosenú kutňu jedného brata, a za prítomnosti mníchov si sám ostrihal vlasy na znamenie svojho nezmeniteľného rozhodnutia. Keď otec videl, že si Ján ostrihal vlasy, aby ukázal, že to myslí vážne, nielenže mu dal dovolenie, ale ho aj pochválil za vytrvalosť a napomenul ho, aby zostal verný vo svojom odhodlaní.
Ján toto napomenutie vlastne ani nepotreboval, zostal pevný a s takou horlivosťou túžil po duchovnej dokonalosti, že sa stal zakrátko vzorom všetkých rehoľníkov v pravej oddanosti, pokore a poslušnosti. Aj preto bol po smrti opáta zvolený za jeho nástupcu, no on to odmietol. Nebolo "žiadnej páky", ktorá by ho prinútila prijať túto dôstojnosť. Ale kláštorný život pod novým opátom sa mu nezdal dosť prísny, preto sa v roku 1030 vydal s niekoľkými spoločníkmi k svätému Romualdovi so pustovne v Camaldoli.
Svätý muž Jánovi oznámil, že si ho Boh vybral, aby sa stal zakladateľom nového rádu, preto sa utiahol do samoty "údolia tieňu", niekoľko míľ od Florencie, ktoré sa pre množstvo stromov, vydávajúcich tieň, nazývalo Vallombrosa.
Tam stretol dvoch pustovníkov, u ktorých sa Ján so spoločníkmi rozhodli zostať. Ján viedol svätý život, jeho zamestnaním boli modlitba, pôst, bdenie a zbožné rozjímanie. Keď o tom prenikol chýr do okolia, prišlo k nemu niekoľko mladíkov a mužov, ktorí túžili viesť pod jeho vedením zbožný život.
Ich počet však narastal, preto dal postaviť kláštor a založil rád, ktorý sa čoskoro preslávil po celom Taliansku. Ján sa stal jeho prvým opátom, ale svojich rehoľníkov riadil viac vlastným príkladom, ako prikázaniami a napomenutiami.
Hovorilo sa, že ak niekto chce vedieť, kto je opátom kláštora, stačí mu pozorovať, kto je medzi bratmi najpokornejší, najhorlivejší, najzbožnejší a najtrpezlivejší. Nebolo však všetko iba ružové. Boh zoslal na Jána tiež rozličné utrpenie, takže bol stále chorý a svojou preveľkou horlivosťou priťahoval k sebe mnoho nepriateľov, z ktorých jeden mu dokonca usiloval o život. Trpel to všetko z lásky k Ježišovi a povesť jeho svätosti sa šírila ďalej.
Založil dvanásť kláštorov, a hoci voči všetkým bol plný súcitu a lásky, k sebe bol mimoriadne prísny. Chudobným všemožne pomáhal, a keď nemal iné prostriedky na pomoc, nešetril ani posvätné nádoby Cirkvi. Prísne sa postil a hoci veľmi trpel, odmietal byť oslobodený od povinnosti pôstu.
Keď cítil, že sa blíži jeho koniec, na svoju smrť sa pripravoval veľmi zbožne. Po prijatí Najsvätejšej sviatosti zavolal k sebe všetkých rehoľníkov a dal im svoje posledné povzbudenie, aby žili v láske a jednote, prísne dodržiavali pravidlá rádu a často rozjímali o smrti a poslednom súde.
Svoju vrúcnu túžbu vidieť Boha vyjadril často opakovanými slovami žalmistu: "Moja duša žízni po Bohu. Kedy už pôjdem a ukážem sa pred Pánom!"
Nakoniec Boh splnil jeho túžbu a 12. júla 1073 povolal svojho sedemdesiatštyriročného sluhu k večnému životu. Bol pochovaný v Passignano pri Siene a 24. októbra 1193 ho pápež Celestín III. kanonizoval.
Svätý Ján Gualbert bol počas svojho života poctený darom čítania najvnútornejších myšlienok srdca, uzdravovania chorých a posadnutých tým, že nad nimi robil znamenie svätého kríža. Po jeho smrti sa jeho hrobka stala univerzálnym útočiskom pre utláčaných a opustených vďaka milostiam, ktoré im tam boli udelené na jeho príhovor.
Po svojej smrti sa stal patrónom parkov a lesníkov pre jednu príhodu. Oblasť okolo jeho kláštora vo Vallombrose bola po jeho prvom príchode divoká a opustená. Ján si myslel, že keby sa o pozemok lepšie staral, bolo by vhodnejšie na rozjímanie a disciplínu. Namiesto tradičnej záhrady sa však rozhodol, že jeho mnísi zasadia stromy (väčšinou jedle a borovice), čím vytvoria park a prírodnú rezerváciu, aby skvalitnili prostredie modlitby.
Svätý Ján Gualbert, ty si si zvolil odpustenie pred pomstou a prijal si život modlitby a služby, oroduj za nás. Pomôž nám nasledovať tvoj príklad milosrdenstva a zmierenia v našich vzťahoch. Kiežby sme rástli vo svätosti a každý deň sa približovali k Bohu, odrážajúc jeho lásku a odpustenie ostatným. Amen.
Žiadne komentáre: