27.6.26
Legenda o apoštolovi svätom Petrovi
Sviatok svätých Petra a Pavla na počesť ich mučeníckej smrti slávi Cirkev každoročne 29. júna. Hoci obaja utrpeli smrť v rovnaký deň aj hodinu, predsa nezomreli na jednom mieste, ale na rôznych miestach v Ríme. Spočiatku sa ani neslávil ich sviatok spoločne, najprv sa slávila slávnosť svätého Petra a nasledujúci deň bol pamiatkou svätého Pavla.
O svätom Petrovi sa hovorí, že mal veľké meno, lebo sa volal Šimon Bar-Jona. Meno Šimon znamená poslušný, alebo ten, kto prijíma smútok; Bar-Jona znamená syn holubice, lebo bar je v sýrčine syn a jona znamená v hebrejčine holubicu. Bol poslušný, keď ho náš Pán zavolal, lebo ho poslúchol na prvý raz. Prijal smútok, lebo keď zradil Krista, horko plakal.
Bol synom holubice, lebo jeho jediným úmyslom bolo slúžiť Bohu a okrem toho sa volal Kéfas, čo znamená hlava alebo skala, lebo bol hlavou apoštolov a v utrpení vytrvalý ako skala. A po tretie sa volal Peter, čo znamená uznanie, vyzúvanie topánok alebo oslobodenie. A Peter uznal božstvo Ježiša Krista, keď povedal: "Ty si Kristus, Syn živého Boha." Oslobodil sa od pút pozemského života, skrze kľúče, ktoré dostal od Pána odstránil putá hriechu.
Mal tri priezviská - Šimon Johanna, čo znamená krása nášho Pána, Šimon Johanis, čo znamená ten, komu je dané a Bar-Jona, čo znamená syn holubice, lebo mal krásu spôsobov, dar cností a hojnosť sĺz.
Svätý Peter bol vyvolený Bohom, aby bol pri premenení Pána, vzkriesil mŕtve dievča, v ústach ryby našiel statér, prijal od nášho Pána kľúče od nebeského kráľovstva a ujal sa pásť ovce Ježiša Krista.
Na Turíce obrátil tritisíc mužov, uzdravoval chorých a keď ho Herodes uväznil, anjel nášho Pána ho vyslobodil. Svätý Klement píše, že jedával len chlieb s olivami a niekedy zeleninu, obliekal si plášť a tuniku. V záhyboch tuniky mal stále vreckovku, ktorou si utieral slzy, ktoré mu hojne tiekli vždy, keď si spomenul na sladkú prítomnosť Pána, niekedy mu od sĺz horela tvár.
V diele Historia Ecclesiastica sa píše, že keď jeho manželku viedli na mučenícku smrť, bol veľmi naradovaný a volal za ňou: "Manželka moja, pamätaj na nášho Pána."
Keď raz poslal svojich dvoch učeníkov kázať vieru Ježiša Krista, boli na cestách dvadsať dní. Jeden z nich zomrel a druhý sa vrátil k nemu a povedal mu, čo sa stalo. Peter mu dal svoju palicu a poslal ho za svojím spoločníkom, aby ju naňho položil. Keď tak spravil, spoločník, ktorý bol už štyridsať dní mŕtvy, ožil.
V tom čase sa v Jeruzaleme zdržiaval čarodejník Šimon, ktorý o sebe vyhlasoval, že je zdrojom všetkej pravdy a každého, kto v neho uverí, urobí večným, lebo nič preňho nie je nemožné. Svätý Klement vo svojej knihe píše, že tento Šimon nabádal ľudí, aby ho uctievali ako Boha. Aby ich ešte viac navnadil, pridal "historku" zo svojho života: "Keď mi moja matka Ráchel prikázala, aby som išiel žať obilie na poli a videl som kosák pripravený na žatvu, prikázal som kosáku, aby sám žal a zožal desaťkrát viac, ako ktokoľvek iný."
Aby svoje slová ešte viac vyšperkoval, podľa svätého Hieronyma dodal: "Ja som Božie slovo, ja som ten krásny, ja som tešiteľ. Všetko, čím je Boh, som ja!" Na jeho príkaz sa pohli bronzové hady, kamenné sochy sa smiali a psy spievali.
Pápež svätý Linus hovoril, že tento Šimon sa chcel rozprávať s Petrom, a dokázať mu, že je Boh. Keď prišiel určený deň, Peter sa dostavil na miesto stretnutia a divákom povedal: "Pokoj vám, bratia, ktorí milujete pravdu!" Ale Šimon povedal: "Nepotrebujeme tvoj pokoj, lebo ak bude mier a svornosť, neurobíme žiaden krok v nájdení pravdy. Zlodeji zachovávajú medzi sebou pokoj! Nevolaj preto po pokoji, ale po boji, lebo keď sa dvaja hádajú, a jeden je premožený, vtedy je to pokoj."
"Prečo sa bojíš počuť o pokoji?" spýtal sa Peter, "Boje vznikajú z hriechov, pokoj je tam, kde niet hriechu; pravda sa nachádza v hádke a spravodlivosť v skutkoch."
Šimon mu oponoval, že nevraví dobre. "Ukážem ti svoju silu božskosti a hneď sa mi budeš klaňať; ja som pravda, môžem lietať vzduchom, tvoriť nové stromy a premieňať kamene na chlieb; vydržať v ohni bez toho, aby mi ublížil, môžem robiť všetko čo chcem."
Svätý Peter mu však všetky jeho slová vyvrátil. Vtedy Šimon, vidiac, že nemôže zvíťaziť nad apoštolom, hodil všetky svoje knihy do mora, aby ho Peter neodhalil ako čarodejníka, a odišiel do Ríma, kde ho považovali za boha. Peter sa to dozvedel a nasledoval ho do Ríma, kam došiel vo štvrtom roku vlády cisára Klaudia.
Vo Večnom meste pobýval dvadsaťpäť rokov, vysvätil dvoch biskupov, Lina a Kléta, za svojich pomocníkov, jedného priamo v Ríme a druhého za hradbami mesta. Venoval sa kázaniu a mnohých obrátil na vieru. Uzdravil veľké množstvo chorých a vo svojich kázňach vždy zdôrazňoval čistotu. Obrátil štyri konkubíny prefekta Agrippu, ktoré potom odmietli jeho návštevy, čo prefekta nahnevalo a hľadal zámienku, aby Petra porazil.
Pán sa vtedy zjavil Petrovi a povedal mu, že Šimon a Nero spriadajú proti nemu sprisahanie. "Neboj sa, lebo ja som s tebou a dám ti svojho služobníka Pavla ako útechu. Zajtra príde do Ríma." Peter vedel, že jeho čas sa napĺňa, preto zvolal všetkých svojich bratov. Na zhromaždení chytil Klementa za ruku a vysvätil ho za biskupa a posadil ho na svoj stolec. Na druhý deň prišiel do Ríma Pavol.
Nero si Šimona veľmi obľúbil a považoval ho za strážcu svojho života, zdravia a celého mesta. Pápež Lev hovoril, že keď Šimon stál jedného dňa pred Nerom, začala sa mu meniť tvár. Raz to bola tvár starca, potom mladého muža. Keď to Nero videl, pomyslel si, že Božím synom. Šimon mu to nevyvracal, iba mu povedal, že ak sa chce presvedčiť, že je pravým Božím synom, nech ho dá stať a "ja na tretí deň vstanem z mŕtvych".
Nero teda prikázal katovi, aby mu odťal hlavu, ale keď sa tak malo stať, Šimon skrze svoje čarodejníctvo vytvoril ilúziu a kat stať hlavu baranovi, i keď si myslel, že sťal Šimona. Takto unikol smrti, pozbieral zvyšky zvieraťa a ukryl ich, krv nechal stuhnúť na podlahe a na tri dni sa potom schoval. Keď sa na tretí deň prišiel ukázať Nerovi, povedal: "Rozkáž, aby zmyli moju krv, ktorú som prelial, lebo ja som ten, ktorému sťali hlavu a na tretí deň som vstal, ako som predpovedal." Nero sa zahanbil a poklonil sa mu ako Božiemu synovi.
Inokedy sa stalo, že keď bol Šimon v paláci s cisárom, diabol vzal na seba jeho podobu a prihovoril sa ľudu, zhromaždeným pred palácom. Potom si od Rimanov získal takú úctu, že mu postavili sochu, nad ktorou vyryli nápis: Šimonovi, svätému bohu.
Peter a Pavol prišli k Nerovi a odhalili všetky Šimonove kúzla a zlomyseľnosti. Peter k tomu dodal, že tak, ako sú v Kristove dve podstaty, Boh a človek, aj v mágovi Šimonovi sú dve podstaty, človek a diabol. Svätý Marcel a Lev dosvedčili, že čarodejník Šimon potom povedal: "Aby som už viac nemusel trpieť tohto nepriateľa, prikážem svojim anjelom, aby ma pomstili!" Ale Peter odvetil, že sa nebojí jeho anjelov, "to oni sa boja mňa."
Do rozhovoru zasiahol Nero otázkou, namierenou k Petrovi: "Nebojíš sa Šimona, ktorý svojimi činmi potvrdzuje svoje božstvo?" A Peter odpovedal: "Ak je v ňom dôstojnosť alebo božstvo, nech teraz povie, čo si myslím, alebo čo robím, ale najprv ti pošepkám svoju myšlienku do ucha, aby sa neodvážil klamať." Nerovi mu kývol, aby podišiel k nemu a Peter mu pošepkal: "Rozkáž niekomu, aby priniesol jačmenný chlieb a potajomky mi ho dal." Priniesli mu chlieb, ktorý Peter požehnal a schoval si ho do rukáva a povedal: "Teraz nech Šimon povie, čo si myslím, čo som urobil a čo som povedal."
Ale Šimon sa začal vykrúcať a namiesto riadnej odpovede vyzval Petra, aby on povedal, čo si Šimon myslí. Peter sa nenechal zmiasť a povedal: "Poviem, čo si Šimon myslí tým, že urobím, čo si myslí." Šimon sa rozzúril a zlostne skríkol: "Nech prídu psy a zožerú ho!" Psy sa skutočne rozbehli do miestnosti a zaútočili na Petra, no on im dal chlieb, ktorý požehnal a psy sa dali na útek. Peter sa potom obrátil k Nerovi: "Teraz som ti nie slovami, ale skutkami ukázal, čo si o mne myslel. Namiesto anjelov poslal na mňa psov, takže sa prezradil, že nemá žiadnych anjelov, iba psov." Šimon sa ozval: "Peter a Pavol počúvajte, ak vám tu nemôžem nič urobiť, pôjdeme na miesto, kde vás budem musieť súdiť. Tu vás ušetrím."
Hegesippus a Linus hovoria, že Šimon sa potom pyšne vystatoval, že môže kriesiť mŕtvych. Vtedy práve zomrel jeden mladý muž a tak všetci súhlasili s jeho návrhom, že ten, kto nedokáže vzkriesiť mŕtveho, bude zabitý. Šimon prednášal nad mŕtvym mladíkom zaklínadlá a tí čo stáli okolo neho videli, že mŕtvy pohol hlavou a chceli ukameňovať Petra. On prerušil ich krik a povedal: "Ak ožil, nech vstane, chodí a rozpráva, inak si uvedomte, že to bola len ilúzia, že sa jeho hlava hýbe. Nech odvedú Šimona od rakvy, aby sa odhalili diablove čary."
Šimona odviedli, a mladík ležal nehybne, až kým sa Peter nepomodlil. Potom nahlas povedal: "V mene ukrižovaného Ježiša Krista Nazaretského vstaň!" Mládenec hneď vstal a živý sa prechádzal pomedzi ľudí. Svedkovia hneď chceli ukameňovať Šimona, ale Peter ich zastavil: "Je dosť potrestaný, lebo vie, že je odhalený. Náš Majster nás naučil odplácať zlo dobrom."
Šimon však namiesto toho, aby sa stiahol, vyprskol: "Ale nedostanete, čo si želáte. Nie ste hodní mučeníckej smrti." Oni odpovedali: "Nech sa nám stane, čo si prajeme, ale tebe nech sa nikdy nestane nič dobré, lebo vo všetkom čo povieš, vždy klameš. "
Potom odišiel Šimon do Marcelovho domu, priviazal k jeho dverám veľkého čierneho psa a povedal: "Teraz uvidíme, či sa Peter, ktorý k tebe často chodieva, dostane dnu. Tento pes ho uškrtí." Zakrátko sa na dvore pri dome objavili Peter a Pavol, Peter urobil znamenie kríža a psa, ktorý bol krotký a mierny ako baránok, odviazal. Pes sa hneď rozbehol k Šimonovi, vrhol sa naňho a chcel sa doňho zahryznúť. Ale Peter zakričal na psa, aby mu neublížil. Pes ho ihneď poslúchol, Šimonovho tela sa nedotkol, ale roztrhal mu šaty a zostal takmer nahý. Ľudia ho potom vyhnali za brány mesta, kam sa zahanbený neodvážil vrátiť celý rok. Keď Marcel, učeník Šimona videl tieto veľké zázraky, nasledoval Petra a stal sa jeho učeníkom.
Keď sa takmer po roku Šimon vrátil, Nero ho opäť prijal medzi svojich priateľov. Šimon zhromaždil ľud a povedal, že ho Galilejčan veľmi urazil, preto opúšťa mesto, ktoré bránil a strážil a ustanovil deň, v ktorý vystúpi do neba, lebo už viac neráči žiť na zemi. Potom v ustanovený deň vystúpil na vysokú vežu na pahorku Kapitol a s vavrínovým vencom na hlave zoskočil a začal lietať. Svätý Pavol povedal Petrovi: "Teraz sa modlím ja, ty prikazuješ." Omámený Nero obom povedal: "Tento človek je skutočný Boh a vy dvaja ste zradcovia."
"Pavol, zdvihni hlavu, pozri sa, ako Šimon lieta," povedal Peter. Pavol pozrel na lietajúceho Šimona: "Peter, čo toľko otáľaš? Dokonči, čo si začal, lebo Pán nás už volá." A Peter začal hovoriť: "Zaprisahávam vás, anjeli satana, ktorí nesiete Šimona vo vzduchu, v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste ho prestali niesť, ani ho nepodopierali, ale nechali ho padnúť na zem." V tom okamihu Šimon zletel na zem, pri páde si zlomil krk, narazil hlavu a zomrel.
Keď sa Nero dopočul o jeho smrti, zarmútený povedal apoštolom, že sa spolčili proti nemu a za to ich zničí a prikázal Paulínovi, aby ich uväznil v Mamertínskom žalári, kde ich strážili dvaja žalárnici Processus a Martinian, ktorých svätý Peter potom obrátil na vieru. Oni potom otvorili dvere a oslobodili apoštolov. Za svoj dobrý skutok dostali odplatu - keď sa Paulín dozvedel, že sú kresťania, dal ich po umučení apoštolov usmrtiť.
Processus a Martinian prosili Petra, aby odišiel z mesta, ale on nechcel, až napokon, premožený ich modlitbami im vyhovel. Keď prišiel k bráne Sancta Maria ad passus, stretol Ježiša, ktorý mu išiel oproti. "Pane, kam ideš?" spýtal sa ho Peter. "Idem do Ríma, aby som bol opäť ukrižovaný." Peter sa ho pýtal: "Pane, budeš znovu ukrižovaný?" Ježiš povedal Áno a Peter rozhodne povedal, že sa vráti s ním, "aby som bol s tebou ukrižovaný".
Keď to povedal, Pán vystúpil do neba a Peter, hľadiac za ním, veľmi plakal. Keď potom pochopil, že mu Pán hovoril o jeho umučení, vrátil sa k svojim bratom a oznámil im, čo mu povedal Pán. Hneď potom ho zajali Nerónovi služobníci a odovzdali ho prefektovi Agrippovi. "Ty si ten, kto získava slávu medzi obyčajnými ľuďmi a ženami, ktoré berieš z lôžka ich manželov?" Apoštol odpovedal jeho obvinením a dodal, že sa chváli krížom nášho Pána Ježiša Krista a vypočul si rozsudok - má byť ukrižovaný ako cudzinec. Pavlovi, pretože bol občanom Ríma, mali sťať hlavu.
Svätý Dionýz o tom písal v liste Timotejovi: "Keby si videl ich muky posledných hodín, horko by si zaplakal a od smútku omdlel. Kto by neplakal v tú hodinu, keď bol proti nim vynesený rozsudok, aby bol Peter ukrižovaný a Pavol sťatý? Mal si vidieť dav pohanov a Židov, ako ich bijú a pľujú im do tváre."
Keď nadišiel čas ich skonu, oddelili ich od seba a za náreku ostatných bratov spútali tieto piliere sveta reťazami. "Pokoj s tebou, ty si uholným kameňom cirkvi a pastierom Kristovho stáda," lúčil sa s Petrom apoštol Pavol. Peter mu povedal: "Choď v pokoji, kazateľ dobrých mravov, prostredník, vodca a útecha spravodlivého ľudu."
Pápeži Lev a Marcel dosvedčili, že keď Peter prišiel ku krížu, povedal: "Keď môj Pán zostúpil z neba na zem, jeho kríž bol zdvihnutý nahor, ale ja, ktorého sa mu zapáčilo povolať zo zeme do neba, ukážem svoju hlavu zemi a moje nohy sa obrátia k nebu, lebo nie som hoden byť ukrižovaný tak, ako bol ukrižovaný môj Pán. Otočte preto môj kríž a ukrižujte ma hlavou dole."
Nahnevaní ľudia chceli zabiť Nera a prefekta, ale Peter ich prosil, aby nebránili jeho umučeniu. Lev hovorí, že Pán otvoril prítomným zrak a pomedzi plač a slzy videli stáť pri Petrovi anjelov s korunami ruží a ľalií. Peter potom dostal od nášho Pána knihu, z ktorej čítal.
Hegesippus hovorí, že Peter potom povedal: "Pane, veľmi som túžil nasledovať ťa, ale nemal som právo byť ukrižovaný vzpriamene. Ty si vždy vzpriamený, vyvýšený a zvrchovaný, a my sme deťmi prvého človeka, ktorý sklonil hlavu k zemi a jeho pád označuje podobu ľudského pokolenia. Tiež sme sa narodili, aby sme boli zjavne naklonení k zemi. Svet sa zmenil a myslí si, že niečo je dobré, je zlé. Pane, ty si pre mňa všetkým a nič okrem teba jediného mi nepatrí. Ďakujem ti celým svojím duchom, ktorým žijem, ktorým rozumiem a ktorým ťa volám." Potom, vidiac kresťanov vzdávať vďaky Bohu, všetkých odporučil Bohu a odovzdal svojho ducha.
Jeho učeníci, bratia Marcel a Apuleios sňali potom jeho telo z kríža, pomazali ho vzácnym olejom a dôstojne ho pochovali.
Izidor vo svojej knihe o narodení a smrti svätých píše: Keď Peter spravoval Antiochiu, založil za vlády cisára Klaudia cirkev. Odišiel do Ríma, aby sa postavil proti čarodejníkovi Šimonovi, dvadsaťpäť rokov tam kázal evanjelium a zastával biskupský úrad a tridsaťšesť rokov po umučení nášho Pána bol ukrižovaný Nerom hlavou nadol, pretože tak mal byť ukrižovaný.
V deň svojej smrti sa Peter a Pavol zjavili svätému Dionýzovi, o čom napísal v liste Timotejovi: "Pochop a všimni si zázrak v deň ich mučeníckej smrti. Bol som tam vo chvíli, keď ich od seba oddelili. Po ich smrti som ich videl ruka v ruke kráčať spolu, ako vchádzajú do mestských brán, odetí v bielych rúchach a ozdobených korunami lesku a svetla."
Nero nezostal bez trestu za ich smrť a ďalšie veľké hriechy a tyraniu, ktorých sa dopustil, pretože sa zabil vlastnou rukou. Opísať všetko, čo sa týkalo jeho týrania, by bolo na dlhé písanie, ale spomeniem aspoň niečo. Zabil svojho učiteľa Senecu, keď namiesto očakávanej odmeny, hodnej jeho práce mu povedal, aby si vybral strom, na ktorom chce byť obesený. Zabil aj svoju vlastnú matku, keď rozrezal jej brucho, aby videl jej lono zvnútra. Keď mu potom lekári povedali, že syn by nemal zabíjať svoju matku, ktorá ho v bolestiach porodila, odvrkol: "Spôsobte, aby som počal dieťa a potom ho porodil, aby som vedel, aké bolesti trpela moja matka.
Keď lekári namietali, že je proti prírode, Nero nástojil a tak mu pripravili odvar so žabou a dali mu ho vypiť. Jeho brucho sa nafúklo a myslel si, že naozaj čaká dieťa. Žaba v jeho bruchu rástla a Nero začal trpieť hroznými bolesťami. Kričal, aby mu vyvolali pôrod, lebo sa mu zle dýcha a tak mu zasa dali vypiť nápoj, ktorý ho prinútil zvracať a vyvrátil aj žabu, ktorá bola pokrytá slizom a krvou.
Neskôr pre svoje potešenie podpálil Rím, ktorý horel sedem dní a nocí, pričom sa z vysokej veže kochal pohľadom na obrovské plamene. Povraždil aj rímskych senátorov a to len preto, aby videl smútok a počul náreky ich manželiek. Oženil sa s mužom a ryby lovil sieťami zo zlatých nití.
Keď sa Rimania už nemohli pozerať na jeho šialenstvo, vyhnali ho z mesta. On, vidiac, že nemá kam utiecť, naostril svojimi zubami palicu a prebodol sa. Ale niektoré zdroje uvádzajú, že ho zožrali vlci.
Za čias pápeža Kornélia ukradli grécki kresťania telá apoštolov Petra a Pavla, ale diabli, ktorí žili v modlách, prinútení Božskou mocou kričali: "Rimania, pomôžte svojim bohom, ktorých odnášajú preč!" Kresťania pochopili, že ide o telá svätých apoštolov, pohania zasa, že ide o ich bohov. "Zázračne" sa veriaci aj neveriaci spojili a prenasledovali Grékov. Tí sa zľakli a hodili telá do studne katakomb, kde ich neskôr našli kresťania a vytiahli ich.
Svätý Gregor hovoril, že ich vystrašili dunivé hromy a blesky, preto sa rozpŕchli a telá nechali v katakombách. Neskôr si neboli istí, ktoré kosti patria Petrovi a ktoré Pavlovi, preto sa začali modliť a postili sa. Z neba dostali odpoveď, že veľké kosti patria kazateľovi a menšie rybárovi. Kosti apoštolov boli takto oddelené a uložené do kostola, ktorý im bol zasvätený.
Svätý Peter, skala, na ktorej Kristus postavil svoju Cirkev, oroduj za nás. Nauč nás dôvere, akú si mal, keď si kráčal po vlnách za svojím Pánom. Pomôž nám nezlyhať vo chvíľach skúšok a ak padneme, nech nájdeme silu znovu vstať. Vypros nám pokoru, aby sme vždy videli pravdu a odvahu, aby sme ju žili. Nech nás tvoja viera vedie bližšie k Bohu a tvoja láska k ľuďom. Amen.
Žiadne komentáre: