22.6.26
Predchodca Pána, svätý Ján Krstiteľ
Svätý Ján Krstiteľ, ktorého si pripomíname 24. júna, bol synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. Podľa najstaršieho podania bývali títo manželia v dedinke Ain Karim, vzdialenej asi 7km na západ od Jeruzalema.
Evanjelium prízvukuje že obaja boli spravodliví pred Bohom, lebo žili podľa Božích prikázaní a podľa predpisov Mojžišovho zákona. No chýbalo im to, čo si každá izraelská rodina cenila najviac, a to boli deti. Bohabojní manželia často prosili v modlitbe, aby im Boh doprial potomka, ale márne. Medzitým roky pokročili a Zachariáš s Alžbetou podľa prirodzených predpokladov stratili už nádej na dieťa.
Evanjelium prízvukuje že obaja boli spravodliví pred Bohom, lebo žili podľa Božích prikázaní a podľa predpisov Mojžišovho zákona. No chýbalo im to, čo si každá izraelská rodina cenila najviac, a to boli deti. Bohabojní manželia často prosili v modlitbe, aby im Boh doprial potomka, ale márne. Medzitým roky pokročili a Zachariáš s Alžbetou podľa prirodzených predpokladov stratili už nádej na dieťa.
A tu zasiahol Boh mimoriadnym spôsobom. Keď raz konal Zachariáš službu v jeruzalemskom chráme, zjavil sa mu anjel a oznámil, že Boh vyslyšal jeho modlitbu a dá mu syna. No nebude to obyčajné dieťa, ale Bohu zasvätený prorok a Mesiášov predchodca. Zachariáš nechcel veriť tejto nečakanej a nezvyčajnej zvesti, preto ho Boh potrestal prechodnou nemotou.
Alžbeta naozaj počala dieťa. Tešila sa tomu, ale bola i zmätená, takže sa istý čas skrývala so svojím tajomstvom. Ale napokon sa susedia aj známi dozvedeli, čo sa stalo. K nim sa pripojila mladá Alžbetina príbuzná Mária z Nazaretu, ktorá sa tiež mimoriadnym spôsobom stala matkou. Mária prišla pomáhať Alžbete a tá v prorockom osvietení v nej spoznala matku očakávaného Spasiteľa sveta. Toho Spasiteľa, ktorému bude jej syn pripravovať cestu.
Alžbeta naozaj počala dieťa. Tešila sa tomu, ale bola i zmätená, takže sa istý čas skrývala so svojím tajomstvom. Ale napokon sa susedia aj známi dozvedeli, čo sa stalo. K nim sa pripojila mladá Alžbetina príbuzná Mária z Nazaretu, ktorá sa tiež mimoriadnym spôsobom stala matkou. Mária prišla pomáhať Alžbete a tá v prorockom osvietení v nej spoznala matku očakávaného Spasiteľa sveta. Toho Spasiteľa, ktorému bude jej syn pripravovať cestu.
Alžbete sa potom naplnil čas pôrodu a narodil sa jej syn. Narodenie dieťaťa spôsobilo veľký rozruch, pretože ľudia poznali Alžbetin pokročilý vek a tento pôrod bol dôkazom, že je v tom Boží prst.
Na ôsmy deň, keď sa konala obriezka, automaticky nazvali chlapčeka Zachariáš, po otcovi. Ale Alžbeta, vedomá si, že tohto synčeka má len od Boha, povedala: "Bude sa volať Ján." Toto meno totiž znamená Boží dar.
Ján rástol a posilňoval sa v duchu, a už v mladosti odišiel na púšť neďaleko Betlehemu, kde žil v drsnej samote nadmerným umŕtvovaním, pripravujúc sa na svoje povolanie. Býval v jaskyni, nosil odev z ťavej srsti, okolo pásu ma uviazaný kožený pás a stravoval sa kobylkami, upraženými na kameni a medom divokých včiel.
Izrael vtedy prežíval veľmi smutné časy, lebo sa dostali pod vládu pohanských Rimanov a tak túžba po Mesiášovi rástla. V pätnástom roku vlády cisára Tiberia, keď Judsko spravoval Pontský Pilát, začul Ján Pánovo slovo, aby podľa svojho povolania pripravoval ľud na Mesiáša. Bol to sobotný rok, poľnohospodárske práce boli odložené, ľudia odpočívali a pre Jána to bol príhodný čas. Začal chodiť po jordánskej krajine a kázal tým, ktorí tadiaľ prechádzali. Ľudia ho pozorne počúvali a vracajúc sa domov, rozprávali, čo ich tak dojalo. Čoskoro nebolo v Judsku, Samárii, v Galilei a v Zajordánsku inej reči, než o pustovníkovi Jánovi a jeho dojemných kázňach.
Ján svojich poslucháčov napomínal a k svojmu učeniu pridal z Božieho vnuknutia krst, ktorý mal byť obrazom vnútorného obmytia duše a jej čistoty. Okolo Jána sa čoskoro zoskupili učeníci, ktorí mu pomáhali. Ján ich učil modliť sa, ukladal im prísne pôsty a nabádal ich k pokániu. A hoci ľudia ochotne a dychtivo prijímali jeho slová, Saduceji opovrhovali kajúcim obradom a farizeji a zákonníci boli urazení jeho neúprosnou prísnosťou.
Tento jordánsky kazateľ neušiel podozreniu vysokej rady v Jeruzaleme, ktorá sa považovala za strážcu Zákona a každého hnala na súd, kto sa odvážil riešiť náboženské otázky bez jej dovolenia. Výrečnosť, s akou Ján bičoval zákonníkov a odhaľoval neprávosti veľmožov, im dala dôvod, aby proti nemu robili úklady. Keby prišiel Ján do Jeruzalemu, zajali by ho a odsúdili, ale takto sa museli uspokojiť s tým, že za ním vyslali na púšť poslov, ktorí boli vybratí z najprísnejších farizejov, aby sa ho povypytovali na jeho domnelé poslanie.
Ján dobre vedel, že dielo nebude dokončené, pokým sám neuvidí a neukáže ľudu očakávaného Mesiáša. Ježiš Kristus medzitým dovŕšil vek tridsať rokov, vyšiel z ústrania Nazaretu a zišiel k Jordánu, kde skrytý v zástupe čakal, aby ho Ján pokrstil. Keď potom k nemu podišiel, Ján uvidel nad Ježišovou hlavou otvorené nebo a zostupujúceho Ducha Svätého v podobe holubice. Hoci sa zdráhal pokrstiť Ježiša - "Ja mám byť pokrstený od teba a ty ideš ku mne." - Ježiš odpovedal, aby tak spravil, aby naplnili všetko, čo je spravodlivé. A len čo Ježiš vystúpil z Jordánu, znovu sa ukázalo Jánovi videnie, ktoré ho predtým oslnilo.
Jánova verejná činnosť netrvala dlho. Jedného dňa prišiel k nemu Herodes Antipas. Bol zvedavý na kazateľa, o ktorom sa veľa hovorilo po celej zemi. Tento vladár žil v hriešnom zväzku s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa, ktorý žil súkromne v Ríme. Samoľúba a ctižiadostivá Herodiada sa nechala uniesť Herodesovým strýkom, a vyžívajúceho sa kráľa v kráľovskom lesku donútila, aby zapudil svoju zákonitú manželku, kráľovskú dcéru z Arábie.
Ján o tom vedel a Herodesa Antipasa privítal slovami: "Nepatrí sa ti žiť s manželkou svojho brata!" Roztopašná cudzoložnica bola jeho slovami nadmieru urazená a pomýšľala na pomstu. Aj samotný Herodes by ho najradšej dal zabiť, ale bál sa ľudu a tak na radu svojej družky prikázal, aby Jána zatkli a uväznili do žaláru v Machajrskej pevnosti pri Mŕtvom mori.
Pomstychtivá Herodiada čakala na príležitosť, aby Jána zahubila. Hoci dokázala hýbať Herodesom, predsa ho nevedela pohnúť k novému zločinu. Herodes sa totiž obával Jána a neodvážil sa vyvolať hnev ľudu, ktorý by zaiste vypukol pri správe o násilnej smrti obľúbeného kazateľa. Spravodlivosť a prísnosť tohto svätého muža totiž neodolateľne účinkovala aj na svetáka Herodesa, dal na jeho rady a rád ho počúval.
Nie však urazená svojhlavá Herodiada. Svojho zámeru sa nevzdala a dúfala, že čoskoro zvíťazí. Príležitosť prišla, keď Herodes usporiadal vo výročný deň svojho korunovania bohatú hostinu. Herodiada nahovorila svoju dcéru Salome, aby zatancovala hosťom. Všetci boli jej zmyselným tancom nadšení a Herodes, rozpálený zmyselnosťou a pripitý od vína jej povedal, aby si pýtala čo chce, všetko jej dá. "Prisahám, hoci by to malo byť i pol kráľovstva."
Salome sa išla poradiť s matkou. Poradila jej, aby si pýtala hlavu Krstiteľa. "Chcem, aby si mi dal na mise hlavu Jána Krstiteľa," povedala Salome, keď sa vrátila do sály. Herodes možno v tej chvíli celkom vytriezvel. Isté je, že sa zľakol tejto hroznej žiadosti, ale pre svoju prísahu a preto, že to počuli hostia, sa neodvážil jej žiadosť odoprieť. Hneď poslal po kata a rozkázal mu priniesť Jánovu hlavu na mise.
Svätý Hieronym píše, že keď pomstychtivá Herodiada dostala skrvavenú hlavu Jána Krstiteľa, ihlicou prepichla jeho jazyk, ktorý karhal jej zločiny a prikázala, aby mučeníkove telo hodili do priekopy napospas dravcom. Ale prišli prorokovi učeníci, vzali telo a pochovali ho v hrobe.
Herodiada si voľkala vo svojej ukojenej nenávisti, no Herodes mal vraždu stále pred očami, cítil hrozné výčitky svedomia a bol zachmúrený. Medzitým sa šírila zvesť o Ježišovi a Herodes, pre ktorého bol dosiaľ ľahostajný, dostal z neho strach. Prenasledujúci strach v ňom vyvolal pomätenosť a v takom stave povedal svojim služobníkom o Ježišovi, že je to Ján Krstiteľ, ktorý vstal z mŕtvych. O šesť rokov neskôr vznikla vojna medzi Herodesom a otcom jeho zapudenej manželky, arabským Aretom. Herodesove vojská boli porazené a ľud hovoril, že takto sa Boh pomstil Herodesovi pre vraždu Jána Krstiteľa.
Podľa podania učeníci pochovali telo svätého Jána Krstiteľa v samárskej Sebaste. Za vlády Juliána Odpadlíka pohania hrob vyplienili, ale niektorým kresťanským pustovníkom sa podarilo zachrániť aspoň časť jeho ostatkov, ktoré potom získal svätý Atanáz v Alexandrii, kde neskôr cisár Theodosius dal postaviť na počesť svätého Jána Krstiteľa a jeho ostatkov nádherný chrám.
V Sebaste, nad bývalým hrobom svätého, stál už v šiestom storočí pútnický chrám. Teraz stojí na tejto veľkolepej zrúcanine turecká mešita a nad niekdajšou hrobkou, ktorá je dodnes zachovaná, postavili Turci kaplnku.
Hlava svätého Krstiteľa bola podľa podania odnesená z Machajru do Jeruzalemu a neskôr sa jedna jej časť dostala do Ríma a iná časť do Amiensu. V Janove je zasa misa, na ktorej ležala sťatá Jánova hlava, v Benátkach je uložený kameň, na ktorom bol predchodca Pána usmrtený, a v Aachene je uložené plátno, do ktorého bolo zabalené Jánove telo.
Svätý Ján, predchodca Pána, hlas volajúci na púšti ľudských sŕdc, ty si pripravil cestu Mesiášovi a ukázal svetu Baránka Božieho. Tvoj život bol plný askézy, modlitby a pravdy. Nezľakol si sa moci ani hrozby, ale s odvahou si napomínal hriech a krstil na pokánie tých, čo túžili po novom začiatku. Svojím krstom v Jordáne si otvoril srdcia ľudí, aby prijali Toho, ktorý prichádzal ako Spasiteľ. A keď si pokrstil samotného Krista, svedčil si o Svetle, hoci ty si ním nebol - iba lampou, ktorá horela a svietila.Svätý Ján, mučeník pravdy, ty, ktorý si obetoval život za Boží zákon, vypros nám vernosť v svedectve viery, neohrozenosť v pravde a pokoru, ktorá sa vie skloniť pred väčším. Pomáhaj nám aj dnes pripravovať cestu Pánovi v našich rodinách, spoločenstvách a dušiach. Nech sa aj my staneme hlasmi volajúcimi vo svete, ktorý zabúda na ticho púšte a volanie pokánia.Svätý Ján Krstiteľ, patrón čistoty, pravdy a odhodlanosti, veď nás vždy k Baránkovi, ktorý sníma hriech sveta, a vypros nám milosť byť pripravenými, keď zaznie hlas nášho Pána. Amen.

Žiadne komentáre: