8.6.26
Manželka, matka a mystička Anna Mária Taigi
V 19. storočí sa hovorilo, že vláda pápežov sa skončila, že Kristov zákon a samotný Kristus pominú, že veda čoskoro odsunie tohto takzvaného Božieho Syna medzi duchov a že už nebude konať zázraky. A tak Boh vzkriesil Annu Máriu Taigi, ktorá uzdravovala chorých. Dal jej poznanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Bola Božou odpoveďou!
Táto talianska mystička, ale zároveň aj manželka a matka, dodnes ukazuje príklad toho, čo znamená žiť život úplného odovzdania sa. Jej sviatok si pripomíname 9. júna.
Anna Mária Gianetti sa narodila v roku 1769 v Siene, rodisku veľkej učiteľky svätej Cirkvi, Kataríny Sienskej, ktoré sa nachádza v samom srdci Talianska. Bola jediným dieťaťom v chudobnej obchodníckej rodine. Pri hľadaní prostriedkov na živobytie sa rodina presťahovala do Ríma, ktorý navštívila už predtým pri príležitosti jubilejného roka 1775.
Gianettiovi boli hlboko veriaci katolíci a ich dcéra vyrastala pod ich vedením v pracovité a zbožné dievča. Pretože ani v Ríme sa otcovi nedarilo zlepšiť životnú situáciu rodiny, lebo aj v hlavnom meste panovala hospodárska kríza, rozhodli sa, že svoju trinásťročnú dcéru zveria jednej bohatej aristokratke, Márii Serra Marini.
Anna Mária si svojim milým správaním a schopnosťami rýchlo získala priazeň tejto rodiny a zostala v nej až do svojho sobáša v roku 1790, kedy už dosiahla vek dvadsiatich rokov. Jej manželom sa stal o osem rokov starší Dominik Taigi. Bol to muž vysokej a silnej postavy, žoviálny a sympatický, ale trochu tvrdohlavý a vznetlivý. Bol úplným opakom citlivej a krehkej manželky Anny, ale zasa dobrý katolík a pracovitý muž. Negatívne vlastnosti jeho povahy a náladovosti vyrovnávala Anna Mária svojou miernosťou a vľúdnosťou. Dominikov chlebodarca knieža Chigi si svojho zamestnanca veľmi vážil a daroval jeho rodine neveľký byt. Tam sa narodili ich deti a tam začali zázračné rozhovory medzi Annou Máriou a Bohom.
Život mladomanželov bo spočiatku bezstarostný, Anna sa venovala starostlivosti o domácnosť, bola hlboko veriaca, ale tiež márnivá - milovala pekné šaty, zábavu a zbožňovala promenády. Keď však v januári 1791 navštívili s manželom baziliku svätého Petra, uvidela neznáma kňaza. Len čo sa ich pohľady stretli, Anna zrazu pocítila túžbu zmeniť svoj život a úplne sa zasvätiť Bohu. Netušila, že v rovnakej chvíli počul kňaz vo svoj srdci hlas, ktorý mu vravel, aby si všimol túto mladú ženu, lebo jedného dňa ho osloví a povedie ju k obráteniu, pretože "som si ju vybral, aby sa stala svätou". Tým kňazom bol páter Angelo Verardi, kaplán vo farnosti svätého Marcela, kde sa sobášili Anna s Dominikom.
V nasledujúcich mesiacoch sa túžba po novom živote v Anne stále prehlbovala, až sa napokon rozhodla k spovedi. V kostole svätého Marcela stretla otca Angela, ktorý ju privítal slovami: "Konečne si tu!" Takto začalo ich duchovné priateľstvo. Anna mu často otvárala svoje srdce a vďaka jeho pomoci začala lepšie rozumieť svojmu poslaniu a miestu v Božom pláne. Jej obrátenie bolo okamžité a radikálne, vzdala sa drahých šiat a šperkov, prestala chodiť do divadla a na zábavy. Začala sa skromne obliekať a odlúčila sa od veľkého sveta. Každodenne chodila na sväté prijímanie, čítala Evanjelium a modlila sa.
Takto začal jej neobvyklý mystický život a rozhovory s Ježišom, ktoré trvali až do jej smrti. Raz jej náš Pán povedal: "Povolal som ťa k tomu, aby si obracala a tešila duše." Popritom nikdy nezanedbávala domácnosť a rodinu a keď dostala manželov súhlas na zmenu spôsobu života, považovala to za znamenie Božieho pôsobenia. Povinnosti manželky a matky početnej rodiny spájala s posväcovaním ľudí.
Keď sa jeden večer začiatkom roku 1791 modlila vo svojej izbe, uvidela pred sebou čosi ako žiarivé slnko, pokryté ľahkými obláčikmi. Tajomné slnko, vzdialené od nej asi dvanásť stôp a akoby zavesené nad jej hlavou vo výške asi troch stôp, ju malo naďalej sprevádzať vo dne v noci až do konca jej života. Žiariaci kotúč bol pre ňu viac ako štyridsaťsedem rokov nadprirodzeným prameňom poznania o budúcnosti, prítomnosti i minulosti. "Ukazujem ti zrkadlo, vďaka ktorému porozumieš čo je dobré a čo je zlé," povedal jej Pán.
Anna prijala toto nadprirodzené znamenie s veľkou pokorou a posluhovala si ním k dobru blížnych. V ňom videla takmer pol storočia tiež priebeh európskych sociálnych a politických udalostí, najmä ak sa týkali dejín Cirkvi.
Obrazy, ktoré Anna videla, neboli preludy ani výtvory fantázie. S najväčšou presnosťou popisovala miesta v Taliansku aj v zahraničí, na ktorých nikdy nebola, osoby, s ktorými sa nikdy nestretla, a podrobne predpovedala udalosti, ktoré sa uskutočnili v neskoršej dobe, ako napr. porážku Napoleonovej armády v Rusku, vstup Francúzska do Alžíru, revolúciu v Paríži v roku 1830, zrušenie otroctva v Amerike, osudy mnohých európskych monarchií, zánik niektorých národov, živelnej pohromy a epidémie.
Tiež predpovedala pontifikát Giovanniho Mastaie Ferrettiho (pápeža Pia IX.), ktorý v čase jej smrti ešte nebol ani kardinálom. Predpovedala nielen to, že bude pápežom, ktorým sa stal deväť rokov po jej smrti, ale opísala hlavné teologické záležitosti a udalosti jeho pontifikátu v čase, keď bolo ťažké si to vôbec predstaviť. Patrí k nim konflikt medzi talianskou vládou a cirkevným štátom, ktorý viedol k jeho zrušeniu po 32 rokoch zápasov, vzťahy vlád v Európe a zmeny, ktoré tu nastanú. Predpovedala nepriateľský postoj politických síl voči Cirkvi, reformy Pia IX., sympatie, s akými sa stretne u veriaceho ľudu, a jeho pokojnú smrť na vlastnom lôžku.
Hoci nepoznala rôzne udalosti z Napoleonovho života, predpovedala jeho smrť na ostrove Svätej Heleny a opísala jeho pohreb tak presne, ako by sa ho osobne zúčastnila. Tiež predpovedala nečakanú smrť 48-ročného ruského cára Alexandra I. na Kryme 1. decembra 1825. Túto predpoveď odovzdal generál Alessandro Micheaud biskupovi v Acqui, Modest Contratto, ktorý ju potvrdil pod prísahou.
Takisto predpovedala dramatickú udalosť vraždy generála rádu Najsvätejšej Trojice a jeho sekretára počas ich pobytu v Kastílii v Španielsku, ktorú vtedy okupovali Francúzi. Mystička ju opísala podrobne svojmu spovedníkovi, otcovi Ferdinandovi, ktorý ju odovzdal členom rádu. Trinitári aj Rím k nej chovali veľkú úctu a nikto nepochyboval v najmenšom o jej proroctvách. Tie sa vyplnili mesiac po predpovedi a potvrdil ich list zo Španielska, ktorý líčil udalosť rovnakými výrazmi ako mystička.
Mnohí, ktorým chýbalo svetlo a útecha, vyhľadávali jej pomoc. "Slnko" jej tiež ukazovalo vnútro ľudských sŕdc a ich najväčšie tajomstvá. Tento dar využívala k tomu, aby priviedla danú osobu k Bohu.
Ďalším znakom jej duchovného života bol dôverný rozhovor s Ježišom, ku ktorým ju Pán neraz pozval v najneočakávanejších chvíľach. Často sa stalo, že bola vytrhnutá z materiálneho sveta. Podľa jej spovedníka boli tieto extázy také časté, že sa s vedomím svojich povinností ženy a matky pokúšala odporovať vôli svojho Božského obľúbenca: "Pane, nechaj ma v pokoji, som matkou rodiny!"
Počas týchto "svätých výletov" videla tajomstvo Cirkvi a intencie, v ktorých sa modlila. Na konci každej extázy dostala odpovede na otázky, ktoré predložila a tak mala Anna Mária znalosti, ktoré nemohla získať prirodzeným spôsobom.
Získala tiež schopnosť zlúčenia intenzívneho mystického života s domácimi povinnosťami. Mala sedem detí a kvôli skromným príjmom musela stále pracovať. Veľmi náročný manžel požadoval všetku obsluhu a neznášal čo len najmenšie oneskorenie alebo zanedbanie: "Nikdy sa nezdržiavala, dosvedčujem to k Božej sláve ja, ktorý som s blahoslavenou dušou strávil štyridsaťosem rokov. Žili sme v nerušenom pokoji ako v raji," povedal jej manžel Dominik v procese blahorečenia.
Blahoslavená vštepovala svojim deťom vieru a náboženské hodnoty, zdôrazňovala význam práce a lenivosť pokladala za hlavný zdroj všetkých hriechov. Často brala deti so sebou na návštevy chudobných a chorých. Poznala veľa vplyvných a bohatých osôb, ktoré sa na ňu obracali so žiadosťou o radu alebo modlitbu. Mohla získať výhody pre svoje deti, ale nikdy o to neprosila. Nepokúšala sa pomáhať svojim deťom k vzostupu v spoločenskom postavení, chcela len, aby boli ušľachtilými kresťanmi a poctivými pracovitými ľuďmi.
Nebola ušetrená ani starostí a utrpenia - meniaca sa politická a sociálna situácia im spôsobila veľa biedy, nechýbali ani choroby, tri z jej detí vzápätí zomreli. Všetky kríže prijímala bez smútku, aby uľahčila ich prijatie aj svojim najbližším. Samozrejme, neobišlo ju ani ohováranie. Niektorí o nej vraveli, že robí čary. Keď jej muž počul také reči, prepadal zlosti a svoj hnev dával najavo prinajmenšom slovami. Musela ho upokojovať a raz sa postarala, aby bola z väzenia prepustená susedka, ktorú Dominik obžaloval na súde z očierňovania svojej ženy.
Keď bola v roku 1798 vyhlásená Rímska republika, pápež musel odísť do vyhnanstva. Bol to počiatok veľmi smutného obdobia a cirkevný štát zakúsil mnoho hladu. Anna Mária stála denne vo fronte s chudobou, aby zabezpečila pre rodinu chlieb. Pracovala ešte viac ako obvykle, zhotovovala obuv a šila dámske oblečenie, ale nikto z jej úst nepočul slová sťažnosti.
Skrze svoju prácu sa zoznámila s kráľovnou Etrúrie, Máriou Luisou, ktorá sa vďaka jej modlitbám uzdravila z epilepsie. Kráľovná ju obdivovala a naliehala na ňu, aby sa s celou rodinou presťahovala do jej paláca. Anna Mária to kategoricky odmietla, rovnako ako v iných podobných prípadoch.
Odmietla tiež návrh kardinála Carla Mariu Pedicini, ktorý bol jej priateľom a dôverníkom vyše dvadsať rokov. Namiesto toho jej mnohokrát pomohla Božia prozreteľnosť, ktorej bezmedzne dôverovala a ktorej sa zverovala s najväčším duchovným pokojom aj v najťažších okamihoch svojho života. Všetci, ktorým preukázala dobro, cítili povinnosť pomáhať materiálne rodine v ťažkých chvíľach, aj keď o to nikdy neprosila. Nechala si pre seba len to, čo bolo najnutnejšie, a ostatné prostriedky poskytla tým, ktorí boli ešte chudobnejší.
Anne Márii sa dostávalo každého dňa milosti, že sa mohla rozprávať s Ježišom, s Bohom Otcom, Pannou Máriou, svätcami, anjelmi a dušami v očistci. Tak sa dozvedala o závažných udalostiach v živote tých, ktorí za ňou v zástupoch prichádzali a prosili o radu, pomoc, útechu a príhovor. Informácie, ktoré získavala, boli vždy úplne presné a to ju uschopňovalo, aby mohla poučovať, povzbudzovať, viesť a v prípade potreby tiež varovať.
Na sviatok svätého Štefana v roku 1808 ju Pán po svätom prijímaní požiadal, aby vstúpila do tretieho rádu rehole Najsvätejšej Trojice: "To, čo ti hovorím, je také pravdivé, ako to, že Francúzi, ktorí sa ubytovali v kláštore tvojho duchovného vodcu, ihneď odídu a už sa sem nikdy nevrátia. Rovnako ako to, že tvoja na smrť chorá dcérka sa uzdraví."
Všetko sa naozaj splnilo. Francúzski vojaci opustili kláštor otca Verardiho a keď sa Anna Mária vrátila domov, našla svoju dcérku, ktorá pred odchodom do chrámu bola blízko smrti, v dobrom zdravotnom stave. Ježišova žiadosť bola odpoveďou na zvláštnu pobožnosť, ktorú mystička konala ku úcte Najsvätejšej Trojice.
Okrem "daru slnka" dostala aj veľa iných nadprirodzených darov. Takmer denne počula slová Ježiša, Márie a svätých. Ale potom veľmi vážne ochorela a jej dni pokladali príbuzní za spočítané. Po ťažkom zápase s chorobou sa jej zjavil náš Pán, chytil ju za ruku a dlho sa rozprávali: "Si mojou obľúbenkyňou a svojím stlačením ti odovzdávam dar uzdravovania", povedal, pričom držal jej ruku dlho vo svojej dlani.
Božia služobnica vyzdravela a dar uzdravovania ju potom sprevádzal po celý život. Nikdy neodmietla navštíviť chorého, chytila ho za ruku, urobila znamenie kríža a modlila sa za neho. Keď nemohla opustiť svoj dom, posielala chorým olej z lampičky, ktorá horela pod obrazom Panny Márie v jej dome, aby sa ním chorý pomazal a získal tak úľavu v utrpení.
Akty procesu blahorečenia sú plné svedectiev o náhlych a úplných uzdraveniach osôb, ktoré trpeli nevyliečiteľnými chorobami. Tu je jedno z nich: Pri návšteve siedmich kostolov ju prekvapil prudký lejak. Požiadala o prístrešie v jednom dome. Našla tam ťažko chorú ženu, ktorá prijala pomazanie chorých a umierala obklopená svojimi príbuznými. Anna Mária k nej podišla, položila na jej čelo svoju dlaň, urobila znamenie kríža a povedala: "Prosím, nebojte sa, dostala ste milosť od Boha." Žena otvorila oči, začala hovoriť a počas jednej hodiny získala plné zdravie.
Anna Maria zachránila mnoho osôb pred smrťou. V Ríme ju spájalo duchovné priateľstvo s anglickým kňazom Hugom Cliffordom: "Jedného dňa ma služobnica Božia zavolala, pretože mala veľkú starosť o osobu, nad ktorou zvláštnym spôsobom bdela a videla ju vo svojom tajomnom slnku. Prosila ma, aby som za týmto človekom ihneď zašiel, pretože je zdrvený náhlym nepriaznivým zvratom vo svojom živote. Načúva našepkávaniu zlého ducha a chystá sa spáchať samovraždu ranou z pištole. Ihneď som sa tam ponáhľal. Našiel som ho v jeho izbe veľmi vzrušeného, vybavil som mu odkaz od služobnice Božej a podarilo sa mi ho úplne upokojiť. Priznal sa, že keby som sa bol trochu oneskoril, našiel by som ho zastreleného."
Ďalším jej charakteristickým znakom bola pokora. Počet jej pôstov, umŕtvovaní a modlitieb za obrátenie hriešnikov a bludárov sa dajú ťažko spočítať. A hoci sa tešila úcte a uznaniu u mocných sveta, nepodnecovalo ju to k pýche, ale naopak, zarmucovalo ju to, pretože chcela žiť v skrytosti.
Rovnako, ako si Panna Mária uchovávala v srdci Ježišove slová, aj Anna Mária uchovávala všetko vo svojom srdci, ako dosvedčila jej dcéra Sofia: "Je veľa vecí, o ktorých som sa nič nedozvedela. Bolo zbytočné klásť jej otázky a ona sa sama o ničom nezmieňovala. My doma, sme mohli spozorovať len to, čo jej cnosti a jej rozvážnosť nedokázali ukryť. Mnoho sme sa dozvedeli až neskôr od tých, ktorí lepšie spoznali jej dušu ... Hlavné vlastností mojej matky boli utajovanie a zamlčovanie všetkého dobra, ktoré konala, aj všetkých jej čností. Všetko, čo bolo neskôr objasnené, celá jej svätosť a množstvo Božích darov nám boli dlho neznáme. Obdivovali sme ju jedine pre jej neobyčajnú prostotu, s akou dokázala všetko ukrývať."
"Pokiaľ ide o významné osobnosti, nikdy nehovorila o ich návštevách a stretnutiach s nimi a nikdy sme nepočuli, že by hovorila o návštevách kardinála, biskupa alebo šľachticov alebo o tom, že k nim bola pozvaná. Keby sme ich nevideli na vlastné oči, ako prichádzajú, a keby sme ju niekedy nesprevádzali na návštevu v mnohých významných domoch, nikdy by sme sa o tom od nej samej nedozvedeli."
Anna Mária sa tešila úcte a obdivu aj u pápežov. Hovorila s nimi bezprostredne a často. Bola k dispozícii vždy a pre každého. Obracali sa na ňu bohatí aj chudobní, zdraví aj chorí, príbuzní aj cudzí ľudia. Nikdy nikoho neprepustila s prázdnymi rukami, nikomu neodriekla radu ani útechu.
Z jej rád čerpali vládcovia, kardináli, preláti, zahraniční biskupi, kňazi, rehoľníci, kniežatá, ministri, úradníci, obyčajní ľudia, remeselníci a dedinčania, gazdiná v domácnosti i žobráci. Všetkých udivovala neobyčajná bystrosť nevzdelanej ženy, s akou riešila najzávažnejšie otázky štátnikov aj to, čo ich spája. Poznala vzťahy medzi jednotlivými spoločenskými triedami, vyznala sa v záležitostiach i povinnostiach všetkých spoločenských, politických i náboženských skupín.
Anna Mária Taigi mala niekoľko rozhovorov s Piom VII., z ktorých sa najslávnejší konal v dome Márie Luisy Bourbonskej, 17. júna 1814. Napísala mu krásny list a posielala mu postupne, skrze prelátov a kardinálov požadované a prijímané napomenutia a povzbudenia. Napoleonova búrka, ktorá urobila z pápeža väzňa, nachádzala v jej modlitbách a mimoriadnych skutkoch pokánia najviac skrytú, ale najúčinnejšiu prekážku. Za jasotu Večného mesta a celého sveta, 24. mája 1814, kedy sa pápež vrátil do Ríma, Anna Maria zvolala: "Ježiš Kristus vstúpil do Jeruzalema."
Niet svätého, ktorý by ušiel pozornosti zlých duchov, a neušla im Anna Mária. Obťažovali ju, napádali s násilím za veľkého buchotu najmä v noci. Všetko to prijímala s trpezlivosťou a dôverou v Boha. Jej choroby sa počas rokov zhoršovali a kardinál Pedicini videl v jej utrpení znamenie a pamiatku Kristových múk, neviditeľné stigmy, ktorých bolesti sa každý piatok zväčšovali. Okrem toho, že mala problémy so zdravím, zdvíhala neúnavne svoj kríž a vydávala zo seba všetko, aby blížnym svedčila o Božom milosrdenstve. Nikdy sa nesťažovala na utrpenie a ťažkosti, aké ju stretávali, ale vždy hovorila: "Prijímam to z lásky k Bohu."
Mnoho rokov pred svojou smrťou vedela aj dátum svojho odchodu zo sveta, aj to, že sa tak stane v piatok. Vnútorný hlas jej oznámil, že v posledných chvíľach života bude osamotená a opustená podobne ako Ježiš na kríži. Všetko sa splnilo presne tak, ako to predpovedala. Po dlhej chorobe zomrela 9. júna 1837 vo veku 68 rokov.
Ó, blahoslavená Anna-Mária Taigi, ktorá si vo svojom skromnom dome a uprostred svetských prác praktizovala všetky kresťanské cnosti až do hrdinstva, vypros nám od Boha milosť, aby sme prispôsobili naše životy príkladom, ktoré si nám zanechala, aby sme sa jedného dňa mohli podieľať na tvojom šťastí v nebi. Amen.
Žiadne komentáre: