Zakladateľa prvej kresťanskej ľudovej školy v Európe a piaristu, španielskeho svätého kňaza Jozefa Kalazanského, si pripomíname v liturgickom kalendári 25. augusta.
V rodine menšieho šľachtica a starostu mesta Peralta de la Sal (dnes de Calanz) v Aragónskom kráľovstve, Pedra de Calanz y de Mur, bol 11. september 1557 dôvodom na oslavu. Jeho manželka María Gastón y de Sala priviedla na svet ich najmladšie, ôsme dieťa, ktorému pri svätom krste dali meno José.
Bystrý chlapček bol spočiatku vychovávaný doma, kde dostal prvé základy vzdelania, neskôr chodil do základnej školy v Peralte. Keď dovŕšil vek dvanásť rokov, rodičia ho poslali študovať na kolégium v Estadille, ktoré viedli bratia z Trinitárskeho rádu. Tam sa ako štrnásťročný mládenec, ktorý dorástol do výšky takmer dva metre, rozhodol stať sa kňazom.
Rodičia však jeho plánu do budúcnosti neboli veľmi nadšení. Z postoju rodičov bol smutný, ale ešte väčšiu bolesť zažil, keď mu zomrela milovaná mama a na otcovo prianie mal Jozef, ovenčený titulmi z filozofie, teológie a kánonického práva vstúpiť do štátnej služby. On však celým srdcom túžil slúžiť Bohu. Bola to veľmi ťažká skúška, pretože jeho brat vtedy padol vo vojne a otec už na Jozefa naliehal, aby sa zriekol duchovného stavu a vrátil sa domov, kde sa ako jediný syn mal ujať dedičstva, oženil sa a založil si rodinu.
Jozef poslúchol, pričom dúfajúc v Prozreteľnosť, stále odkladal sobáš s odôvodnením, že sa mu vraj žiadna nevesta nepáči. Vtedy zasiahlo nebo. Jozef ťažko ochorel a to otca prinútilo zaviazať sa sľubom, že ak sa Jozef uzdraví, stane sa kňazom. Boží služobník sa potom skutočne uzdravil a 17. decembra 1583 ho urgelský biskup Hugo Ambrosio de Moncada vysvätil za kňaza.
Jeho prvým pôsobiskom sa stal Albarazin, odkiaľ bol zavolaný k zomierajúcemu otcovi, ktorého ošetroval a pripravoval ho na kresťanskú smrť. Keď otca pochovali, mladý kňaz Jozef odišiel do Ríma, kde sa každý deň presviedčal, že hlavným prameňom mravnej skazy je zanedbaná výchova najmä chudobnej mládeže, ktorú si nikto nevšímal.
Tu videl potĺkať sa chudobné, opustené deti bez dohľadu po uliciach, dotieravo žobrať a robiť rôzne neplechy. V nevedomosti a záhaľke dorastali do zločincov a trosiek. Jozefovi pri pohľade na tieto deti zvieralo srdce, až raz počul v duši silný hlas: "Ujmi sa týchto nešťastných detí a buď ich ochranca!"
V jeseni 1597 potom otvoril školu pre chudobných chlapcov a hneď sa mu prihlásilo vyše sto žiakov, čím začalo krásne dielo "zbožných škôl", ktoré sa neskôr rozšírili po celom svete.
V roku 1617 schválil pápež Pavol V. na opätovnú Jozefovu žiadosť "Spoločnosť zbožných škôl", ktorú pápež Gregor XV. povýšil v roku 1621 na cirkevný rád a dal mu názov "Spoločnosť rehoľných duchovných pod ochranou Matky Božej pre zbožné školy", ľudom nazývaný piaristi.
Prvým hlavným predstaveným nového rádu sa stal Jozef Kalazanský. Prísne zachovával pravidlá a ostatným dával dokonalý príklad zbožného kňaza a učiteľa, ako aj pokorného rehoľníka. "Kto sa chce stať cnostným, tomu predovšetkým treba, aby sa umŕtvoval a dusil svoje žiadostivosti. Aký učiteľ, taký žiak. Učiteľ bude zodpovedať nie iba za seba, ale aj za žiaka. Kto sa modlí za blížneho, dobre robí, kto mu pomáha, robí ešte lepšie," hovorieval.
Ale hoci školy rozkvitali, Jozefova radosť z toho bola strpčovaná protivenstvami od vlastných druhov. Niekoľko ctižiadostivých bratov sa chceli stať kňazmi bez náležitej prípravy, preto ich Jozef musel vylúčiť z rádu.
Ešte horšiu mrzutosť mu spôsobil neposlušný rádový kňaz Marius Sazzi, ktorý si dokázal zabezpečiť miesto na inkvizičnom súde vo Florencii, kde hanil Jozefa, nazýval ho pokrytcom a hlupákom a roztrhal denník, do ktorého Kalazanský roky písal. Keď bol Marius prepustený pre svoju neschopnosť zo svojho úradu, považoval Jozefa za pôvodcu svojho prepustenia, nadával mu do slabomyseľných, hromžil, že je neschopný viesť rád a žaloval, že svätec vraj odsudzoval inkvizičný úrad. Na základe tejto žaloby bol osemdesiatšesťročný Jozef vzatý do väzenie ako zločinec.
Vyšetrovanie však ukázalo jeho úplnú nevinu, no nespokojný Marius Sazzi sa spojil s inými nespokojencami Stefanom a pápežským dozorcom Augustinom Ubaldim a spoločnými silami sa im podarilo zosadiť Jozefa Kalazanského z úradu hlavného predstaveného, údajne pre vysokú starobu a neschopnosť.
Za nového rádového generálneho bol ustanovený Stefano, ale v ráde sa čoskoro začali prejavovať následky vzbury nehodných živlov. Rád začal upadať, rovnako aj morálka a školy prestali prospievať. Pápež Inocent X. preto 16. marca 1646 odňal rádu udelené cirkevné výsady a znížil ho na kongregáciu bez sľubov. Jozef toto všetko, ako sa vinou niekoľkých zaslepených bratov ničí jeho s námahou vybudované dielo, pozoroval s ľútosťou.
Keď potom Stefano ťažko ochorel a uznal svoju chybu, odkázal Jozefovi, aby mu odpustil. Starý Jozef prišiel k nemu na návštevu a povedal: "Nemal som radostnejšieho dňa, než tento. Vždy som sa modlil za tvoju spásu." Aj Marius Sazzi zomrel, ale v nekajúcnosti.
V roku 1648 ťažko ochorel aj Jozef Kalazanský. Cítil, že sa blíži koniec jeho životnej púte, pripravoval sa, denne prijímal Oltárnu sviatosť a pri rozlúčke s rehoľnými bratmi im povedal: "Bratia, nestrácajte na mysli, lebo Boh, ktorý raní, dokáže aj liečiť. Sami sme si zavinili, čo sa stalo s naším rádom, ale Boh mu nedá zahynúť. Verte mi! Rád znovu povstane a bude taký, aký bol. Zotrvajte v poslušnosti k pápežovi, vo vzájomnej láske a v svedomitom plnení svojich povinností."
Potom poprosil, aby mu prečítali úryvok zo Svätého písma o Pánovom utrpení a s menami Ježiš a Mária na perách skonal 25. augusta 1648 vo veku deväťdesiatdva rokov.
Svätý Jozef Kalazanský, ty si bol otcom a učiteľom opustených detí, príkladom pokory a horlivosti vo viere. Pomáhaj nám kráčať po ceste pravdy, aby sme vo svojom živote hľadali dobro a rozširovali Božiu lásku medzi všetkých, ktorých stretneme. Nauč nás obetovať svoje dary pre potreby druhých a mať srdce otvorené pre tých, ktorí sú v núdzi.
Prosíme ťa, prihováraj sa za nás u Pána, aby sme s odvahou a trpezlivosťou prekonávali prekážky, ktoré nás na ceste života stretávajú. Nech tvoje dedičstvo, postavené na viere, láske a vzdelaní, inšpiruje každého z nás, aby sme budovali lepší svet.
Svätý Jozef Kalazanský, oroduj za nás! Amen.
0 Comments