Preslávený láskou k blížnemu a patrón tehotných žien, svätý Rajmund Nonnatus

Útly chlapec prejavoval neobyčajné dary ducha. Len čo pochopil, že na rozdiel od svojich rovesníkov nemá matku, s detskou dôverou sa obrátil k Panne Márii. Neskôr, keď začal chodiť do školy, ukázalo sa, že je nadaný žiak a preto mal otec so svojím synom plán - kariéra na kráľovskom dvore a bohaté manželstvo, ktorým sa rodu zabezpečí blahobyt a šťastie. Ale práve to šťastie vnímal Rajmund inak - túžba žiť v kláštore. Aby otec tomu predišiel, vybral syna zo školy a zveril mu správu majetku. 

Poslušný chlapec splnil otcove želanie, dúfal, že Bohu môže slúžiť všade. A zdá sa, že z toho vyťažil, samota v prírode ho oveľa viac uspokojovala než hlučné ulice mesta a mohol sa cvičiť vo svojej nábožnosti. Každý deň vyháňal otcove stáda na pašu, kde potom rozjímal o Bohu a nasledoval tak život starodávnych pustovníkov. 

V hore, kde vyháňal statok na pašu, stála kaplnka zasvätená svätému Mikulášovi. Rajmund sa v nej celé hodiny modlil pred obrazom Panny Márie, ktorej sa obetoval a prosil ju o pomoc a radu, akou cestou sa má vydať, aby došiel k spáse. Raz mu bolo pri modlitbe zjavené, že má vstúpiť do nedávno novozaloženého rádu, ktorý si vytýčil svoju úlohu vo vykupovaní zajatých do otroctva.

Jedného dňa ho v kaplnke prekvapil otec, hoci bol asi sám viac prekvapený, keď počul svojho syna predkladať svoju túžbu blahoslavenej Panne. a to pohlo jeho srdcom a synovi už v ničom nebránil. Rajmund potom odišiel do Barcelony a zaklopal na dvere rádu, ktorý vykupoval zajatých. Zakladateľ rádu svätý Peter Nolasco ho s radosťou prijal medzi svojich učeníkov. O rok neskôr zložil rehoľné sľuby a obetoval sa láske k blížnym. Pre svoju kajúcnu zbožnosť a kresťanskú dokonalosť sa stal vzorom ostatným spolubratom.

Rajmund trikrát vycestoval do Afriky a vyslobodil veľa veriacich spútaných okovami v žalároch a v otroctve. Jeho tretia návšteva bola v Alžíri, kde vykúpil oslobodených kresťanov, no mnohí ešte zostali v otroctve. Nonnatus dlho neváhal a dal sa sám ako záloha za tých, ktorí najviac trpeli a už začali uvažovať, že sa pre muky zrieknu kresťanskej viery. 

Jeho láskavá obetavosť priviedla surových moslimov do zúrivosti, preto ho trápili hladom a smädom, potupovaním a bolestivým mučením. Všetko trpel odovzdaný do Božej vôle. Zúrivci by ho aj zabili, keby nedostali príkaz, že Rajmund musí zostať nažive, lebo čakali zaňho veľké výkupné zo Španielska. Prepustili ho teda zo žalára a mohol slobodne chodiť po meste.

Nonnatus využil svoju slobodu naplno. Navštevoval kresťanov a žaláre, otrokov, aby ich utešoval a tiež napomínal k vytrvalosti a zbožnosti. Dokonca nebojácne ohlasoval Božie slovo aj moslimom a tešil sa, keď sa niektorí dali pokrstiť. Vrchnosti sa jeho počiny samozrejme nepáčili, a začali pomýšľať, že ho usmrtia, ale "bol tu háčik", prišli by tak o sľúbené výkupné. Ako zadosťučinenie ho aspoň dali ukrutne biť palicami. Rajmund sa však ani týmto mučením nedal odstrašiť.

Len čo ho znovu prepustili na slobodu verejne ohlasoval evanjelium a veľa moslimov prijalo krst. Vrchnosť teda nanovo prikázalo zajať Rajmunda, vodiť ho ulicami mesta, verejne palicovať, obe pery mu poranili žeravým železom, a aby už nemohol viac hovoriť, dali mu na pery zámku, ktorú otvárali, iba keď mu dávali jesť či piť. 

 

Keď sa to dozvedel svätý Peter Nolasco, poslal veľké výkupné, aby ho vyslobodil zo žalára, v ktorom Rajmund strávil osem mesiacov a tak sa mohol vrátiť domov. Medzitým sa pápež Gregor IX. dozvedel o jeho veľkej službe Cirkvi a mukách, ktoré pre ňu vytrpel a vymenoval ho za kardinála. K tejto dôstojnosti dostal aj palác v Barcelone, no pokorný Boží sluha zostal žiť ako predtým, v kláštore. 

Skromnosť bola vlastnosť, ktorá ho všade sprevádzala. Raz, v jeden upršaný deň stretol žobráka, ktorý nemal žiadnu pokrývku hlavy, sňal svoj klobúk a prikryl ním starcovu hlavu. Vrátil sa domov, začal sa modliť a ocitol sa vo vytržení. Videl krásnu záhradu a v nej Pannu Máriu uprostred panien v bielych rúchach. Zbierali kvetiny a vili z nich veniec. "Tento veniec zasluhuje ten, ktorý daroval svoj klobúk chudobnému starcovi," počul hovoriť a rýchlo zvolal: "Nie, nežiadam si za odmenu veniec, ale Ježiša Krista!" Sotva to dopovedal, zjavil sa mu Pán Ježiš s klobúkom, ktorý daroval starcovi a v ruke držal aj kvetinový veniec a tŕňovú korunu. Obe ponúkal Rajmundovi, no on si prosil iba tŕňovú korunu. Keď mu ju Spasiteľ podal, položil si ju na hlavu. Keď precitol, pocítil veľké bolesti hlavy, ktoré mu zostali až do smrti.  

V Barcelone žil jeden šľachtic, ktorý podozrieval svoju manželku z nevery, lebo veril závistlivcom, ktorí ju takto očiernili. Veľmi sa kvôli tomu trápil a keď mu napadlo, že ju možno nespravodlivo podozrieva, išiel za Rajmundom po radu. Svätý ho hneď poslal domov so slovami: "Aká nepodstatná je obžaloba z nevery, také sú i rany bez krvi. Tvoja manželka ti vždy zachovala vernosť a tí, ktorí ju u teba nespravodlivo obžalovali, zakrátko dostanú pokutu." Nemýlil sa, nespravodliví žalobníci sa dopustili zločinov, za ktoré odvisli na šibenici. Tento Boží trest, ktorí postihol ohováračov, vystrašil mnohých kresťanov, hneď začali konať pokánie a začali si viac vážiť Rajmunda.

Nonnatusa vytrhol z kláštornej samoty pápež Gregor IX., keď ho povolal k sebe do Ríma, aby mu svojimi radami pomohol pri správe Cirkvi. Rajmund opustil kláštor iba z poslušnosti a v chudobnom rúchu, bosý sa vybral na cestu. Došiel iba do Cardony, kde smrteľne ochorel. Cítil, že hodiny jeho pozemského života sa krátia a prosil o zaopatrenie zomierajúcich. Lenže miestny farár nebol doma a nemal ho kto zaopatriť. 

Vtedy sa grófovi z Cardony zjavil nebeský sprievod, na ktorého čele kráčal ako kňaz sám Spasiteľ a udelil zomierajúcemu Oltárnu sviatosť. Hneď sa pobral k Rajmundovi a keď vošiel do jeho izby, našiel ho kľačať s pozdvihnutými rukami vo vytržení a hovoriť: "Aký dobrý je Boh Izraela voči tým, čo sú pravého a nevinného srdca!" A len čo precitol, opäť žiadal o prijatie sviatosti zomierajúcich. Keď mu bolo vyhovené, 31. augusta 1240 zvolal: "Bože môj, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!"

Rajmund Nonnatus zomrel vo veku 36 rokov. Už počas života ho považovali za svätého a teraz po jeho smrti nastala hádka o jeho mŕtve telo. Jeho pokrvní príbuzní z Cardony žiadali, aby bol pochovaný u nich, kde Nonnatus zomrel, no kňazi z Barcelony chceli, aby bol pochovaný u nich, pretože sa tam stal kardinálom a bratia rádu, ku ktorému Rajmund patril, žiadali, aby bol pochovaný v ich kláštore. Nijako sa nevedeli dohodnúť a tak prostý človek, ktorého si predtým nikto nevšímal navrhol, aby naložili rakvu s telom na voz a zapriahli doňho slepú mulicu. Kam ona zavezie truhlu, tam svätca pochovajú. Návrh bol prijatý.  

Zapriahnutá mulica kráčala von z mesta k horám, kde Rajmund kedysi pásol otcove stádo a kde sa nachádzala kaplnka svätého Mikuláša, v ktorej sa tak často modlil. Mulica trikrát obišla kaplnku a napokon padla pred jej bránkou akoby bola mŕtva. Telo svätého Nonnatusa hneď pochovali v tejto kaplnke.

V roku 1255 svätý Peter Nolasco postavil na tomto mieste kláštor svojho rádu a kostol, v ktorom sa až dodnes nachádzajú jeho ostatky. Na jeho hrobe a na jeho príhovor sa stali mnohé zázraky a pápež Alexander VII. ho v roku 1657 vyhlásil za svätého.