Povýšenie svätého Kríža

14. septembra slávi Cirkev sviatok Povýšenie svätého Kríža, ktorý sa nazýva tak preto, pretože v ten deň boli zvlášť vyzdvihnuté viera a svätý kríž. Pre lepšie porozumenie treba pochopiť, že drevo kríža bolo pred umučením nášho Pána Ježiša Krista lacné drevo, zo stromov bez ovocia, práve z ktorých boli vyrábané kríže na ukrižovanie. 

Toto povýšenie kríža sa oslavuje, pretože kresťanská viera bola v ten deň povýšená do výšok. V roku Pána 615, keď Pán dovolil, aby bol jeho ľud bičovaný krutosťou pohanov, kráľ Peržanov Husrav podrobil všetky kráľovstvá zeme svojej vláde. Keď však prišiel do Jeruzalema, ustúpil v strachu od Pánovho hrobu, no odniesol si kúsok svätého kríža, ktorý tam zanechala svätá Helena.

Kráľ chcel, aby ho uctievali ako Boha, dal postaviť vežu zo zlata a striebra, posiať ju drahokamami a dovnútra umiestnil obrazy slnka, mesiaca a hviezd. Na vrcholu veže boli ukryté kanáliky, ktorými sa privádzala voda, aby ju Husrav vylieval tak, ako Boh vylieva dážď. V podzemnej jaskyni boli kone, ťahajúce vozy do kruhu, aby otriasali vežou a vydávali hluk ako hrom. 

Keď sa potom vzdal svojho kráľovstva v prospech svojho syna, a hoci bol bezbožný, usadil sa vo veži ako v chráme. Po svojom boku umiestnil Pánov kríž a prikázal, aby ho všetci nazývali Bohom, ako sa píše v knihe De mitrali officio.

Cisár Herakleios preto zhromaždil veľkú armádu a vytiahol proti synovi Husrava, aby sa s ním stretol pri Dunaji, ale napokon sa obaja dohodli, že súboj sa bude konať na moste cez rieku a víťaz prevezme vládu nad ríšou. Zároveň bolo nariadené, že každému, kto príde na pomoc svojmu vládcovi, odrežú nohy a ruky, a hodia ho do rieky. 

Herakleios sa celkom odovzdal do božích rúk a s celou oddanosťou sa zveril svätému krížu. Boj vládcov trval dlho, pričom víťazom sa stal cisár Herakleios, ktorý tak podrobil nepriateľskú armádu svojej moci, následkom čoho všetci Husravovi ľudia prijali kresťanskú vieru a svätý krst. Husrav však o ničom nevedel.

Keď za ním prišiel Herakleios, uvidel ho sedieť na zlatom tróne a povedal mu, že pretože si svojím spôsobom uctil drevo svätého kríža, jeho život aj jeho vláda budú ušetrené, musí však prijať kresťanskú vieru a krst. Ako záruku musel poskytnúť niekoľko rukojemníkov. Keby to však odmietol, cisár Herakleios ho usmrtí vlastným mečom.

Pretože Husrav to odmietol, bol okamžite sťatý, ale bol kráľom a preto mal dôstojný pohreb. Cisár potom našiel Husravovho desaťročného syna, ktorého dal pokrstiť, vlastnými rukami ho zdvihol z krstiteľnice a zanechal mu kráľovstvo jeho otca. Vežu však zbúral, striebro rozdelil svojim vojakom ako vojnovú korisť a zlato s klenotmi ponechal na obnovu zničených kostolov.

Potom cisár Herakleios preniesol posvätný kríž naspäť do Jeruzalema. Sediac na koni, odetý v cisárskych hodnostiach schádzal z Olivovej hory s úmyslom vstúpiť do mesta bránou, ktorou prešiel náš Pán na svojej ceste za ukrižovaním, keď sa zrazu kamene brány zosypali, spojili sa a vytvorili tak neporušenú stenu.

Na úžas všetkých sa nad múrom zjavil Pánov anjel, v rukách niesol kríž a povedal: "Keď Kráľ neba prechádzal touto bránou, aby podstúpil smrť, nebola tam žiadna kráľovská sláva. Išiel na skromnom oslovi, aby svojim uctievačom dal príklad pokory." Anjel po týchto slovách zmizol. 

Cisár sa rozplakal, vyzul sa, vyzliekol si košeľu a pokorne niesol Pánov kríž k bráne, ktorá sa otvorila dokorán. Vôkol sa šírila najsladšia vôňa, ktorá svojou intenzitou osviežila všetkých, ktorí ju vnímali a pobožný cisár rozprával: "Ó kríž, nádhernejší než všetky nebeské výtvory, preslávený po celom svete, zasluhujúci si lásku všetkých ľudí, svätejší ako všetko ostatné! Ó kríž, bol si hoden niesť výkupné za svet! Ó sladké drevo, sladké klince, sladký meč, sladká kopija, bol si nositeľom sladkých bremien! Zachráň zástup, ktorý sa dnes zhromaždil, aby ťa oslavoval pod tvojou zástavou!"

Takto sa vzácny kríž vrátil na svoje miesto a obnovili sa zázraky - mŕtvi boli vzkriesení k životu, štyria ochrnutí boli uzdravení, desať malomocných bolo očistených, pätnásť slepých nadobudli zrak, diabli boli vyhnaní a veľa ľudí bolo oslobodených od rôznych chorôb. Cisár Herakleios dodržal slovo, opravil kostoly, bohato ich obdaroval a potom sa vrátil do svojej krajiny.