Už za čias apoštolov sa v mladej Cirkvi vyskytol zbor svätých panien, spomedzi ktorých najmä vyniká učeníčka svätého Pavla, Tekla, ktorú si pripomíname 23. septembra.
Svätá Tekla sa narodila v roku 30 v hlavnom meste Ikónia, v maloázijskej Lykaonii šľchtickým pohanským rodičom, ktorí jej zabezpečili dobré vzdelanie. Učila sa všetky vedy a umenie vtedajšej doby, čítala spisy slávnych mudrcov, rečníkov a gréckych básnikov.
Tekla mala uhladené mravy, bola veľmi nadaná, duchaplná, nechýbala jej vnímavá myseľ či dobré srdce. Okrem milej povahy vynikala aj urastenou postavou. Vďaka bohatým rodičom mohla žiť pohodlný a šťastný život, ktorý sa jej páčil, pretože pohanstvo jej hlásalo, že najvyšším účelom ľudí je láska a rozkoš. A hoci jej niekedy napadli myšlienky o úlohe ľudského života, duši a nesmrteľnosti, vzápätí boli utlmené mocnejšími svetskými myšlienkami.
Pretože bola krásna, bohatá a vzdelaná, zo všetkých strán sa k nej hrnuli lichôtky a mladí muži sa pretekali, aby si získali jej srdce. Keď mala pätnásť rokov, uchádzal sa o jej ruku šľachtic Thamaris, ktorému sa prisľúbila za manželku.
V tom čase prišli do Ikónie apoštol svätý Pavol, ktorého sprevádzal svätý Barnabáš, na svoju druhú misionársku cestu. Ikónia bolo prosperujúce mesto a na začiatku kresťanstva malo významnú židovskú komunitu, ku ktorej patril Onesifor, v ktorého dome potom ohlasovali Božie slovo.
Zvesť, že dvaja cudzinci oznamujú podivné veci o Ježišovi, ktorý zomrel na kríži, ale tretieho dňa vstal živý z hrobu a vstúpil do neba, sa veľmi rýchlo celým mestom. "Zvestujú neslýchané učenie o budúcom vzkriesení a súde všetkých ľudí... o večnej odmene i večných trestoch po smrti," šírili sa z domu do domu slová udivených pohanov.
Ale tiež si medzi sebou vraveli, že títo dvaja muži sú mocní nielen v reči, ale aj v skutkoch, lebo pred početnými svedkami konajú zázraky v mene toho, o ktorom kážu. A tak sa začali hrnúť do domu Onesifora, aby si vypočuli Pavla a Barabáša. Množstvo z nich potom uverilo.
V Tekle sa tiež prebudila zvedavosť a išla si ich vypočuť. Apoštol Pavol práve kázal o potrebe pokánia, o znovuzrodení z vody a Ducha Svätého, a o Božej milosti, ktorú človek nadobúda v Ježišovi Kristovi, ale tiež o radostiach, ktoré Boh pripravil na večnosti tým, ktorí ho milujú.
Jeho slová prenikli do hlbín duše vnímavej Tekly, osvietili jej rozum nebeským svetlom a roznietili v jej srdci svätú lásku k Ukrižovanému. Rozhodla sa, že sa stane jeho učeníčkou a tak sa vložila do Pavlových rúk, ktorý jej poučil a pokrstil.
Tekla uverila v Ježiša Krista a celkom odumrela svetu. Začala nový život, ako o nej hovorí svätý Gregor z Nyssy: "Umŕtvila v sebe celého vonkajšieho človeka a udusila všetky svoje telesné myšlienky a žiadostivosti. Utlmila svoju mladosť a telesnú krásu, všetky zmyslové nástroje a žilo v nej iba Božie slovo; takto jej zomrel svet a ona sama odumrela svetu."
Tekla sa zriekla svojho pohanského ženícha a zasnúbila sa Ježišovi Kristovi sľubom ustavičného panenstva. Po ničom už netúžila, iba po tom, aby mu slúžila po celý život a milovala ho celým srdcom.
Rodičia zbadali Teklinu premenu a dohovárali jej, aby sa vydala, ona im však povedala, že už má manžela - v nebi, a zostane mu verná až do smrti. Svojou odpoveďou rozdúchala krutý boj s príbuznými a s odmietnutým pozemským ženíchom, ale Tekla sa statočne držala svojho úmyslu napriek lichôtkam, prosbám a neskôr i hrozbám.
Pavol a Barnabáš naďalej podávali svedectvá o Pánovi a konali zázraky, čo nebolo každému po vôli. Mešťania sa rozdelili, niektorí držali so Židmi, iní zasa s apoštolmi, ale keď sa potom na nich oborili pohania a Židia, a navrhovali, aby ich ukameňovali, Pavol s Barnabášom utiekli do Lystry a Derbe, aby tam kázali evanjelium.
Ani Tekla to nemala doma ľahké, preto, keď badala, že ju silou-mocou nútia do vydaja, tajne odišla z domu a išla za svätým Pavlom, aby uňho našla radu a útechu. Rodičia veľmi skoro zistila, že Tekla utiekla, a tak vyslali sluhov, aby ju chytili a priviedli späť domov.
Znovu ju prehovárali, prosili aj hrozili, aby Tekla zaprela kresťanskú vieru, všetko márne, rázne sa odmietla vydať za Thamarisa. Nešťastní rodičia vo svojom zúfalstve nad neposlušnosťou dcérou ju udali vladárovi. Chceli, aby ju prinútil zaprieť vieru. Tekla sa tak ocitla pred pohanským sudcom.
Sudca mal s dievčinou väčší súcit než jej zaslepení rodičia a zavrhnutý ženích, ktorý už v sebe namiesto lásky choval horúci hnev a pomstu. Lákajúcimi slovami jej začal opisovať radosti života a úctu, ktorú bude požívať, keď sa zriekne kresťanstva a vydá sa za bohatého šľachtica.
Tekla však odhodlane povedala, že nezaprie učenie Ježiša Krista, ktorý je pravý Boh a chrstla sudcovi do tváre, že nenávidí pohanské modly. Sudca jej pohrozil, že v takom prípade musí s ňou naložiť podľa prísneho zákona, ktorý vydal proti kresťanom cisár Klaudius.
Ani táto hrozba ju nevyľakala a naďalej trvala na svojom - nikdy sa nevydá za pohana, ani sa nestane ctiteľkou smiešnych bôžikov. A tak si od sudcu, podnecovaného zúfalým Thamarisom k ukrutnosti, vypočula svoj rozsudok: keď sa budú v divadle konať verejné hry, bude hodená pred divé zvery. A prikázal, aby zatiaľ hodinu svätú pannu do žalára. Ani potom sa svätica nenaľakala, počas troch dní sa pripravovala na nastávajúce utrpenie vrúcnou modlitbou.
Na tretí deň ju kati vyviedli z väzenia. Tekla už z diaľky počula divoký rev tigrov, levov a leopardov. Na dohodnuté znamenie ju voviedli do arény divadla, strhli z nej šaty a nahú ju ponechali útoku zvierat. Zahanbená svojou nahotou vrúcne zdvihla oči k nebu a modlila sa.
Pohanské ženy aj muži pozerali na Teklu a dychtivo čakali na sľubované krvavé divadlo. Hladné zvery sa s rykotom vyrútili zo svojich železných klietok takou silou, až sa poniektorí pohania roztriasli. Veľkými skokmi sa rozbehli k Tekle, keď v polovici cesty zastali a bojazlivo sa začali plaziť k jej nohám. Kati ich bili bičmi a rozpálenými oštepmi, aby ich vydráždili k útoku, no namiesto svätej panny sa vrhli na nich a roztrhali ich.
Keď to uvideli pohania, mnohí zatúžili vyznať pravého Boha, ktorý mal moc a ktorého vyznávala svätica. Inak však uvažoval sudca. Zarazený nad scénou, čo sa pred ním odohrala, rozkázal, aby odviedli Teklu do žalára, odkiaľ ju vojaci po niekoľkých dňoch odviedli do Ríma.
Podľa svätého Hieronyma, svätého Gregora Naziánskeho a svätého Metoda, pohanský sudca v Ríme odsúdil svätú mučenicu za to, že nechcela obetovať modlám, aby ju usmrtili upálením.
Postavili mohutnú hranicu z dreva, poliali ju smolou a zapálili. Kati sa chystali hodiť Teklu do plameňov, ale ona sa prežehnala a sama vyskočila na horiacu hranicu. Kým jej telo jej pokrývali horiace plamene, spievala chválospevy Bohu. Pohania nad tým celkom onemeli. Zrazu sa rozlial veľký dážď, hranica zhasla a neporušená Tekla stála uprostred nej bez toho, aby zhorel čo len najmenší kúsok jej odevu. Aj vtedy mnohí pohania uverili v učenie Ježiša Krista a prijali svätý krst.
Nie však sudca, ktorý dal svätú pannu odviesť do žalára, tam ju dal zbičovať a vyniesol nad ňou nový rozsudok. Teklu považoval za čarodejnicu a potrestal ju trestom, akým pohania trestali tých, ktorí zabili svojich rodičov. Kati ju hodili do jamy medzi jedovaté hady. Len čo však Tekla dopadla medzi tieto hady, udrel do jamy obrovský blesk a usmrtil všetky plazy. V noci vyšla svätá mučenica z jamy celkom bez známky porušenia.
Boh jej doprial milosť, že sa potom stretla s apoštolom Pavlom na jeho apoštolských cestách. Keď napokon prišla do mesta Seleucie v Cilícii, kde ešte mnoho rokov žila zbožným životom, až napokon vo vysokom veku zosnula v Pánovi okolo roku 90.
Na jej hrobe na vŕšku pri Seleucie bol neskôr postavený chrám, kde sa diali mnohé zázraky. Svätý Gregor Naziánsky píše, že "na hrob svätej Tekly putovalo nespočetné množstvo ľudí", pričom on sám putoval na toto posvätné miesto.
Svätí Ján Zlatoústy a Augustín sa o nej tiež zmieňovali a chválili jej panenskú čistotu, ktorú si zachovala aj v najväčších životných nebezpečenstvách. A Cirkev sa modlí: "Ó milosrdný Bože, ochraňuj nás vo všetkých nebezpečenstvách, ako si zachoval v trápení svoju služobnicu Teklu." Časť jej ostatkov boli potom prenesené do chrámu v Miláne, kde je uctievaná ako patrónka.
Všemohúci Bože, prosíme ťa, dopraj nám v pamätný deň tvojej svätej panny a mučenice Tekly nielen radosť, ale i milosť, aby sme skrze jej príklad rástli vo viere a vernosti k tebe. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Masima - Svätí Boží služobníci
0 Comments