Svätý Alfonz Rodriguez, ktorého si pripomíname 31. októbra, sa svojím životom jednoduchého vrátnika staral o každého človeka, ktorý klopal na dvere, aby im svojím príkladom ukázal Krista.
Španielsky jezuita sa narodil 25. júla 1533 v Segovii ako tretie dieťa obchodníckej rodiny s vlnou. V dome jeho rodičov sa ubytoval svätý Peter Faber s ďalšími jezuitmi, keď prišli kázať misie. Desaťročného Alfonza potom svätý Faber pripravil na prvé sväté prijímanie.
Rodičia poslali štrnásťročného Alfonza študovať k jezuitom do Alcaly, ale ešte v ten rok mu zomrel jeho otec Diego a tak musel prerušiť štúdium, aby pomohol matke viesť rodinný podnik. O deväť rokov neskôr zdedil otcov podnik a podobne ako svätec z Assisi, predával látky.
Dvadsaťsedemročný sa oženil s Maríou Suarezovou, s ktorou mal tri deti. Manželstvo si dlho neužil, keď mal asi tridsaťpäť rokov, jeho manželka krátko po narodení ich jediného syna zomrela a tiež aj dve ich deti. Alfonz sa stal vdovcom, starajúcim sa o polosirotu.
O dva roky neskôr zomrela aj jeho matka a prestalo sa mu dariť aj v obchode. Séria nešťastí ho prinútila vážne sa zamyslieť nad Božím plánom pre svoj život. Postupne si začal uvedomovať, že je povolaný k niečomu inému, než k životu, aký viedli mnohí obchodníci v Segovii, preto sa rozhodol predať podnik a syna vzal k svojim dvom tetám, slobodným sestrám Antónii a Julianne.
Od nich sa Alfonz naučil denne rozjímať aspoň dve hodiny a tiež bol veľmi horlivý v prijímaní sviatostí. Hoci žil stroho, bol šťastný, pritom neustále túžil zasvätiť svoj život Bohu. A tak sa vrátil k nedokončenému štúdiu, ale keď mu zomrel aj syn, rozhodol sa vstúpiť k jezuitom s myšlienkou, že ak to bude možné, stane sa aj vysväteným kňazom.
Alfonz bol málo vzdelaný a jeho zdravie bolo podlomené, preto ho jezuiti v Segovii odmietli prijať. Nenechal sa však odradiť a obrátil sa na pátra Santandera vo Valencii. Ten mu odporučil, aby sa čo najskôr pripravil na kňazskú vysviacku a naučil sa latinčinu. Alfonz väčšinu svojich peňazí rozdal, preto začal pracovať ako sluha, dúfajúc, že si takto, spolu aj s almužnami, ktoré dostával, dokáže uhradiť potrebné vzdelanie.
A tak sa tridsaťdeväťročný Alfonz stal spolužiakom mladých chlapcov na kolégiu v Barcelone, ale zameškané štúdium nedohnal. Provinciál rádu však rozpoznal svätosť jeho života a Alfonz bol 31. januára 1571, vo veku štyridsať rokov prijatý ako laický brat do Tovarišstva. Vravelo sa, že keď nemá predpoklady stať sa rehoľníkom či kňazom, môže vstúpiť do rádu aspoň preto, aby sa stal svätým.
V ráde sa zohrial šesť mesiacov, potom bol poslaný na novozaložené kolégium na Malorke, kde vykonával skromný post vrátnika na kolégiu Montesión. Túto prácu vykonával štyridsaťšesť rokov a mal úžasný vplyv nielen na členov kolégia, ale tiež na množstvo ľudí, ktorí prichádzali k vrátnici, aby požiadali o radu alebo usmernenie.
Jeho úlohou ako vrátnika bolo prijímanie návštevníkov kolégia, okrem toho odovzdával odkazy a vybavoval rôzne pochôdzky. Ale tiež utešoval tých, ktorí mali zarmútené srdce a nemali sa na koho obrátiť, tak prišli za ním. Svätý Alfonz radil ľuďom v ťažkostiach a rozdával almužnu núdznym. Sám hovorieval, že zakaždým, keď zazvonil zvonček, pozrel na dvere a predstavil si, že za nimi stojí Boh a prosí o vstup.
Medzi významných jezuitov, ktorí sa dostali pod jeho vplyv, patril svätý Peter Claver; ktorý s ním istý čas žil na Malorke a na jeho radu požiadal o misijné pôsobenie v Južnej Amerike. Alfonz zložil svoje večné sľuby v roku 1585 vo veku 54 rokov a bol veľkým ctiteľom svätej Uršuly.
Keď sa 29. októbra 1617 po prijatí svätého prijímania osemdesiatpäťročný zoslabnutý Alfonz uložil na lôžko, ocitol sa v extáze, ktorá skončila o polnoci 31. októbra a začal sa zápas so smrťou. Po polhodinovom zápase sa opäť upokojil, s láskou pozrel na svojich spolubratov, pobozkal kríž a s jediným vysloveným slovom "Ježiš" blažene skonal.
Alfonz Rodriguez bol v roku 1626 vyhlásený za ctihodného. V roku 1633 ho generálna rada Malorky vybrala za jedného zo zvláštnych patrónov mesta a ostrova.
V roku 1760 pápež Klement XIII. vyhlásil, že "cnosti ctihodného Alfonza sa ukázali byť hrdinského stupňa", ale vyhostenie Tovarišstva zo Španielska v roku 1773 oddialili jeho blahorečenie až do 5. júna 1825. Jeho kanonizácia sa uskutočnila 15. januára 1888. Dnes sú jeho pozostatky uložené na Malorke.
Svätý Alfonz Rodriguez, pokorný Boží služobník, pomôž nám s láskou a trpezlivosťou prijímať naše každodenné úlohy. Prihováraj sa za nás v našich utrpeniach, aby sme našli silu v Kristovi, a nauč nás povzbudzovať a viesť ostatných s jemnosťou a vierou. Amen.
0 Comments