Nonna, ktorú si Cirkev pripomína 5. augusta patrí medzi vzory kresťanskej matky, ktorá nie je spokojná s tým, že len privedie svoje deti na svet a pripraví ich na život v ňom. Priala si, aby všetky boli privedené do neba.
V kappadóckej dedinke Naziano žili v druhom desaťročí 4. storočia zmiešaní manželia. Kresťanka Nonna sa vydala za Gregora, magistráta z Nazianzu v Kapadócii, ktorý bol členom hypsistariánov, židovsko-pohanskej skupiny. Napriek tomu, že nemali spoločnú vieru, ťažko by sa v širokom okolí našlo lepšie manželstvo. Ich manželstvo bolo zväzkom viac cnosti, ako tela.
Na pohrebe Nonny jej syn Gregor rozprával: "Môj otec bol v skutočnosti druhým Abrahámom a bol to muž najvyššej cnosti... Moja matka bola hodnou spoločníčkou pre takého muža a jej vlastnosti boli rovnako veľké ako jeho. Pochádzala zo zbožnej rodiny, ale bola ešte zbožnejšia ako oni. Telesne bola len ženou, duchom bola nad všetkými mužmi... Jej ústa nepoznali nič iné ako pravdu, ale vo svojej skromnosti mlčala o skutkoch, ktoré jej prinášali slávu. Riadila ju bázeň pred Bohom..."
A hoci matróna Nonna poslúchala svojho muža v ostatných veciach, neostýchala sa ho vyučovať vo viere a pobožnosti. Za toto si plne zasluhuje pochvalu, ale ešte väčšiu jej manžel, že ju v tomto počúval.
Nonna nebola ako ostatné ženy, ktoré sa zvyčajne chvália spanilosťou, prirodzenou i strojenou krásou. Ona za jedinú krásu uznávala tú, ktorá spočívala v záchrane, alebo podľa možnosti očistení duše a naoko strojenú krásu ponechala hercom. Rovnako mala názor, že pravá urodzenosť sa zakladá v pobožnosti a v tom, aby sme poznali, odkiaľ prichádzame a kam napokon prídeme.
Okrem toho bola skvelou gazdinkou, starala sa nielen o domácnosť, ale aj o hospodárstvo. Svojou morálkou a cnosťami prevyšovala ostatných, postila sa, bdela na modlitbách, v noci spievala žalmy, k čomu navádzala aj svoje tri deti: synov Gregora, Cézara a dcéru Gorgoniu.
Voči chudobným mala vždy otvorené štedré ruky, a udeľovala bohaté almužny. Na chudobných pamätala aj pri svojej smrti, všetko čo mala, zanechala núdznym. Nerobila tak však pre ľudskú chválu.
Rovnako štedro preukazovala aj iné skutky milosrdenstva sirotám a nešťastným vdovám a zarmúteným. Vyhýbala sa pohanom, a hoci bola veľmi vľúdna, predsa by ani najvznešenejšiemu pohanovi nepodala ruku, nikdy s nimi nestolovala a stránila sa každého iného kontaktu s nimi. Aj vo svätyni bola tichá, neprehovorila nahlas okrem modlitby.
Veľmi často so slzami prosila v modlitbe Boha za obrátenie svojho manžela, postila sa, až napokon prosbami, kázaním, dohovorom aj zaprisahávaním, najmä však svojím bezúhonným a šľachetným životom získala manžela Kristovi.
Ako kvapky, ktoré dopadajú na tvrdý kameň, časom v ňom vyhĺbia ryhu a preniknú ním, tak sa to podarilo aj Nonne. Prostredníctvom jej modlitieb mal jej manžel Gregor videnie, v ktorom sa mu zdalo, akoby spieval: "Zaradoval som sa, keď mi povedali: Poďme do domu Pánovho." Tento žalm mu bol cudzí, ale videnie malo účinok, prepadla ho túžba ísť do kostola. Keď to povedal Nonne, odvetila mu, že ak sa videnie splní, prinesie mu najväčšiu radosť.
Nonna bola veľmi dobrou učiteľkou, svedčí o tom to, že jej muž Gregor, ktorého viedla v náboženstve, a ktorý svojím cnostným životom prevýšil ostatných, bol časom veľmi znalý vo Svätom písme a stal sa biskupom v Naziane.
Cnostná Nonna získala pre Krista nielen svojho manžela, ale ešte pred narodením zasvätila Bohu aj svoje deti a vychovávala ich v kresťanskej viere. Zvláštnu starostlivosť venovala najmä prvorodenému synovi Gregorovi, ktorý sa narodil v roku 325. Keď bol Gregor ešte dieťa vložila mu do rúk Sväté písmo na znak poslušnosti, ku ktorej sa malý chlapec takto zaviazal. Táto spomienka z detstva hlboko dojímala Gregora po celý jeho život.
Raz, keď bol mladíkom, plavil sa po mori a loď sa pre veľkú búrku ocitla vo veľkom nebezpečenstve. Gregor vrúcne prosil Boha, aby ho uchoval pri živote. Všemohúci ho vyslyšal a Gregorovi, ktorý mal pocit, že sa druhýkrát narodil, sa potom celkom oddal službe Bohu. Začal sa viac zaoberať Písmom a cvičeniu v askéze, ako to videl u svojho veľkého vzoru - matky Nonny.
O čosi neskôr mal mladý Gregor zvláštne videnie, v ktorom sa k nemu priblížili dve krásne dievčatká v skromných šatách a lákali ho k sebe. Keď sa ich opýtal kto sú, jedna dievčinka odvetila: "Moje meno je Čistota," a druhá dodala: "Ja sa volám Miernosť." A Gregor po tomto videní zasvätil týmto dvom cnostiam celý svoj život.
Svätá matka Nonna v roku 351 ťažko ochorela a zdalo sa, že je na pokraji smrti. Preto sa jej syn Gregor, len čo sa to dozvedel, ponáhľal za ňou. Vtedy mala Nonna videnie, ktoré neskôr opísal jej syn Gregor.
"Zdalo sa jej, že ja, jej syn, som sa jej v noci náhle zjavil s košíkom najbelšieho chleba. Potom som tie bochníky požehnal znamením kríža, ako je mojím zvykom, a dal som jej jesť, a tak nadobudla silu."
Nonna uverila, že videnie je skutočné, stala sa silnejšou a viac sa podobala na jej staré "ja". Nasledujúci deň po videní ju skoro ráno navštívil syn Gregor a ako zvyčajne sa spýtal, akú mala noc a či niečo nepotrebuje. "Syn môj," odpovedala Nonna, "nakŕmil si ma a teraz sa pýtaš na moje zdravie. Mám sa dobre." V tejto chvíli mu Nonnine slúžky naznačili, aby jej neprotirečil, ale prijal jej slová. "Aby ju skutočná pravda netrápila," dodáva vo svojom opise Gregor.
Posledné roky jej života priniesli Nonne veľa žiaľu. V roku 368 zomrel jej druhorodený syn Caesar, ktorý bol dvorným lekárom v Carihrade, v nasledujúcom roku ju opustila jej dcéra, vzorná manželka a matka troch detí. Statočná starena znášala tieto straty podriadená Božej vôli.
Začiatkom roka 374 zomrel aj jej manžel Gregor starší. Svätá Nonna po jeho smrti takmer neopúšťala kostol, kde krátko po manželovej smrti zomrela pri modlitbe 5. augusta 374.
Svätá Nonna, ty si s plačom a pôstom orodovala za obrátenie a spásu svojich najbližších. Prosím, prihováraj sa u Pána aj za moju rodinu (alebo uveď konkrétnu osobu...). Vypros nám dar živej viery, vzájomnej lásky a pokoja. Pomôž mi byť trpezlivým svedkom tvojej lásky a veď nás všetkých cestou spásy.
0 Comments